Po dobrodružnom raftingu som plánovala návštevu kláštora Shey. Kláštor a palác Shey sa nachádzajú na kopci pri dedinke s rovnakým názvom Shey. Kláštor má priemernú nadmorskú výšku 3 415 m a nachádza sa len 15 kilometrov od Lehu v Ladakhu na známej ceste Leh-Manali. V minulosti bol Shey letným hlavným mestom Ladakhu.

Išla som tam autobusom z hlavnej autobusovej stanice v Lehu. Spýtala som sa ľudí na autobusovej stanici, ktorý autobus je ten správny a povedala som šoférovi, že idem do kláštora Shey. Počas jazdy na mňa stále pozeral jeden podivný miestny muž. Šofér mi zastavil tesne pod kláštorom. Vystúpila som a tento muž vystúpil z autobusu tiež. Nikto iný okolo nás nebol. Začala som rýchlo stúpať po schodoch smerom ku kláštoru a muž ma nasledoval. Srdce mi začalo biť rýchlejšie. Pridala som ešte do kroku. Našťastie som zbadala skupinku indických turistov, tak som k nim vystrašená rýchlo pribehla a vysvetlila som im situáciu. Pozreli sa na muža a zhodli sa, že vyzerá zvláštne. Keď muž videl, že som s inými turistami, otočil sa a vrátil sa na cestu. Nakoniec som sa ho zbavila, ale zjavne nemal dobré úmysly. Toto bolo prvý krát kedy sa mi v Ladakhu stalo niečo nepríjemné.

No našťastie sa nič zlé nestalo a ja som si mohla naplno užiť prehliadku kláštora a paláca.

Palác bol v roku 1655 postavený najskôr ako aj kláštor. Dal ho postaviť kráľ Ladakhu Deldan Namgyal. Králi Ladaku ho potom používali ako letné sídlo.

Kláštor je známy svojou obrovskou zlatou sochou sediaceho Buddhu Šákjamuniho. Hovorí sa, že ide o druhú najväčšiu takúto sochu v Ladakhu.

Vnútorná svätyňa je v kláštore Shey zvyčajne uzavretá, pretože sa tu zdržiava jeden láma. Ak sa potrebujete dostať dovnútra, budete potrebovať špeciálne povolenie.

Prechádzala som sa okolo kláštora. Bol to zatiaľ najpreplnenejší kláštor, aký som kedy navštívila. Ale ako obvykle, nemohla som sa prestať vynadívať na okolie. Z kláštora na južnej strane môžete vidieť pohorie Zanskar a zelené údolie rieky Indus.

V kláštore Shey sa každý rok konajú dva festivaly. Prvý festival Shey Doo Lhoo je 26. a 27. deň prvého mesiaca tibetského kalendára (júl alebo august). Počas tohto sviatku ľudia oslavujú začiatok sezóny siatia. Oslava sa vyznačuje špeciálnymi rituálmi, ktoré vykonávajú mnísi. Veľmi obľúbený je aj čitateľ veštby, ktorý navštívi kláštor na koni, počas troch dní sa modlí, potom sa dostane do tranzu a hovorí proroctvá.

Shey Rupla je druhý festival a označuje zase obdobie zberu. Farmári v kláštore ponúkajú prvé plody kukurice. Dvaja muži v kostýmoch tigra predvádzajú špeciálny tanec Rhupla a aj na tento festival chodia dvaja veštci.

Počas prehliadky sa so mnou chcel každý indický turista fotiť a nenechali ma ani na chvíľu samú. Pozrela som okolo seba, či neuvidím miesto, kde sa môžem na chvíľu stratiť. Uvidela cestu vedúcu hore nad kláštor. Rozhodla som sa touto cestou ísť. Cesta viedla na vrchol hrebeňa. Bolo veľmi teplo a mala som so sebou iba trochu vody. Napriek tomu som bola odhodlaná vyjsť až hore.

Vyšla som tam a na vrchole ma čakalo prekvapenie. Z každej strany úzkeho hrebeňa bol úžasný panoramatický výhľad na dve údolia. Jedno bolo krajšie ako druhé. Na jednej strane som videla množstvo bielych stúp, ktoré žiarili na vyprahnutých svahoch Himalájí. Na druhej strane bol krásny výhľad na kláštor a zelené úrodné údolie Indusu. Všade bolo ticho a ja som tam bola konečne úplne sama. Maximálne som si užila tento pocit samoty a slobody zároveň.

Po návšteve kláštora Shey ma čakali veľmi zaujímavé veci. Do Lehu prišiel môj otec s kolegyňou a spoločne sme išli na výlet k jazeru Pangong.