Počas môjho pobytu v Káthmandu som si jeden celý deň vyhradila na námestie Káthmandu Durbar. Včerajšia návšteva opičieho chrámu dopadla dobre, a ja som sa už tešila na to, čo mi prinesie dnešný deň. Námestie Káthmandu Durbar je totiž prastaré námestie, na ktorom sa dá vidieť veľa z histórie a je známe svojou špecifickou tradičnou nepálskou architektúrou.

Po raňajkách som blúdila uličkami Thamelu. Najskôr som sa pýtala na cestu, ale čím som bola bližšie k námestiu, tým bolo v uličkách viacej ľudí a ja som vedela, že idem správnym smerom. Kúpila som si lístok a prešla cez hlavnú bránu na námestie. Hneď pri námestí je väzenie a v čase, keď som tam vstupovala, auto práve privážalo väzňov.

Keď vstúpite na námestie Káthmandú Durbar, najprv vás ohúria nádherné budovy, ktoré sú postavené v tradičnom nepálskom štýle. Sú naozaj krásne a nikdy som nič podobné predtým nevidela. Na budovách sedia kŕdle holubov a ľudia ich kŕmia.

Všimla som si, že Nepálci sem chodia radi oddychovať. Skupinky žien sedeli pod strechami a rozprávali sa, mladé páry v tichosti pozorovali okolie, muži čítali knihy alebo len tak postávali v tieni. Od začiatku som mala na tomto mieste dobrý pocit.

Najskôr som si pozrela Jagannath chrám. Na trámoch pod strechou tohto chrámu sa nachádzajú vyrezávané obrazce inšpirované kamasútrou. Dozvedela som sa, že vtedajší kráľ chcel zvýšiť populáciu a toto bol spôsob, akým chcel inšpirovať ľudí.

Po chvíli sa na mieste oproti chrámu zhromaždilo viacero ľudí, začalo sa bubnovať, spievať a oslavovať. Sadla som si k nim a sledovala som ich.

Po ľavej strane chrámu Jagannath sa nachádza vstup do kráľovského paláca. Pred vchodom je umiestnený opičí boh Hanuman, ktorý stráži vchod do paláca. Má zahalenú tvár.

Vnútro kráľovského paláca tvorí námestie s fotografiami kráľov a ich rodín, a krásne budovy v tradičnom štýle. Nachádza sa tu aj 9 poschodová budova, z ktorej je pekný výhľad na celé Káthmandu.

Na tomto námestí sa niekoľkokrát do roka konajú veľké festivaly, pri ktorých sa zabíjajú byvoly. Zvieratá sa prichytia o tyč, ktorá sa nachádza v strede námestia.

Mimochodom, v Káthmandu sa každých 5 rokov koná festival Gathimai na oslavu hinduistického boha sily. Pri tomto festivale sa obetúvajú zvieratá ako byvoly, kozy a pod. Napríklad v roku 2009 tu zomrelo neuveriteľných 250 000 kusov zvierat, ktoré boli na miesto prevážané v zlých podmienkach. Aktivisti sa snažili tento festival zastaviť, ale nepálska vláda to nechcela dovoliť. Ľudia veria, že boh sily potrebuje veľa krvi, a keď mu ju dajú, splnia sa im všetky želania.

Po prehliadke nádvoria som išla hore po schodoch až na najvyššie poschodie 9 podlažnej budovy. Zvrchu môžete vidieť hlavné námestie, kde predavači predávajú remeselné výrobky a v diaľke vidieť celé Údolie Káthmandú.

Potom som sa vrátila na hlavné námestie Durbar a prišla k tejto stene. Stena je popísaná textami v 15 jazykoch. Hovorí sa, že keď sa nájde človek, ktorý dokáže prečítať všetky texty, z tohto potrubia začne vytekať mlieko a smädný bôžik, ktorý sa nachádza pod ním sa konečne napije. Zatiaľ sa to nikomu nepodarilo.

Táto socha je zase známa tým, že sem chodia ľudia a odprosujú rozzúreného Boha za svoje hriechy, ktoré spáchali. Je to niečo podobné ako naša spoveď. Ak by sa tak nestalo, tento boh by na nich mohol od hnevu stúpiť a zabiť ich.

Najzaujímavejšou časťou bola pre mňa ale budova, v ktorej žije bohyňa Kumari. Je to dievčatko, ktoré bolo vyhlásené za skutočnú inkarnáciu bohyne deštrukcie a obetovania.

Po odchode starej Kumari z pozície sa začína po celom Nepále vyhľadávanie novej bohyne. Na to sú určení špeciálni ľudia. Toto dievčatko musí byť z kasty zlatníkov. Dievčatko ešte nemôže menštruovať a musí mať perfektné zdravie. Okre toho nemohla v minulosti trpieť žiadnymi vážnymi ochoreniami a nemohla stratiť ani jeden zub. Niektoré podmienky sú vyjadrené veľmi poeticky ako: má telo ako banánovník, mihalnice ako krava, stehná ako jeleň a pod.

Ak sa nájde správna kandidátka, nasledujú rôzne testy. V tzv. „čiernu noc“ prebehne v Káthmandu ceremónia, pri ktorej odseknú hlavu 108 byvolom. Popritom všade horia sviečky a tancuje sa v maskách. Dievčatko nesmie ukázať žiadne známky strachu. Ak sa tak stane, musí sa hľadať nová kandidátka. Potom nasleduje test, kedy dievčatko dajú na noc do miestnosti plnej odseknutých kozích a byvolích hláv. Taktiež musí ostať pokojná a nesmie sa báť. Ak prejde aj touto skúškou nasleduje posledná skúška. Musí rozoznať osobné predmety predošlej Kumari (podobne sa určuje aj nový dalajláma).

Ak splní všetky podmienky, nasťahuje sa do tohto paláca, kde ostáva žiť. Z paláca vychádza len pár krát  za rok, pričom sa nikdy nemôže dotýkať zeme. Všade ju musia nosiť. Hovorí sa , že keď chorý človek pobozká Kumari nohy alebo sa ich dotkne, môže sa uzdraviť Okolo seba má stále tím ľudí, ktorý sa o ňu stará. Inkarnácia bohyne sa končí vtedy, keď dostane prvú menštruáciu. Predčasne sa jej pozícia môže skončiť aj keď stratí veľa krvi alebo veľmi vážne ochorie. Kumari sa pravidelne každý deň na malú chvíľu ukazuje z okna, a ľudia ju uctievajú. Pravdu povediac, nevyzerala veľmi šťastne. Bohužiaľ jej fotenie je prísne zakázané, takže vám ju nemôžem ukázať. Bohyňu Kumari môžete vidieť dva krát do dňa, väčšinou ráno a poobede.

Potom návšteve tohto paláca som sa po zbytok dňa prechádzala po námestí a jeho odľahlejších častiach a sledovala bežný život starého Káthmandu.

Unavená, ale šťastná som sa vrátila späť na Thamel, dala si večeru a išla som oddychovať. Na ďalší deň som chcela ísť pozrieť najväčšiu stúpu v Káthmandu a poobede spaľovacie gháty.