Na tento deň som mala naplánované dva výlety. Doobeda som išla navštíviť budhistickú stúpu Boudhanath a poobede spaľovacie gháty v Káthmandu.

Po raňajkách som prešla na hlavnú cestu, ktorá sa nachádza pri autobusovej stanici v Thamel. Zastavujú tam autobusy, ktoré idú zo stanice. O pár minút som už sedela v autobuse plnom vysmiatych miestnych ľudí, a za pár rupií som sa odviezla až k stúpe.

Pri vstupe sa platí symbolické vstupné 150 rupií, ale ja som vošla do areálu stúpy zadarmo, nikto si odo mňa nič nepýtal.

Boudhanath stúpa bola v roku 1979 zapísaná do zoznamu UNESCO. Je to jedna z najväčších budhistických stúp v Nepále. Je vystavaná podľa vzorov budhistických mandál. Symbolizuje cestu k nirváne. Na vrchu sú namaľované Budhove oči, ktoré smerujú na všetky štyri svetové strany. Stúpa by sa mala obchádzať v smere hodinových ručičiek.

Mala som pocit, že som sa ocitla v Tibete alebo v indickom Ladaku. Je tu množstvo reštaurácií, ktoré predávajú momos, thukpu a ďalšie obľúbené tibetské jedlá. Okolo stúpy vidieť veľa tibetských budhistických mníchov a Tibeťanov.

Budhisti majú na tomto mieste určitý rituál. Prechádzajú okolo stúpy a zároveň potichu alebo nahlas opakujú mantru „Óm Mani Padme Hum“. Zvuky známych mantier inak vychádzajú aj z obchodíkov, v ktorých sa predávajú náboženské predmety.

Za malý poplatok si môžete kúpiť tibetské vlajočky , ktoré vám zavesia na stúpu a budú rozfukovať vaše želania do sveta.

Vyšla som aj ja hore po schodoch na stúpu a naskytol sa mi pekný pohľad na farebné domčeky, ktoré sú vystavané okolo tejto mohutnej stavby.

Najskôr som sa prechádzala okolo stúpy a potom som si sadla, a iba sledovala ľudí, počúvala mantry a vnímala ten všadeprítomný pokoj.

Po asi dvoch hodinách som musela ísť, pretože ma čakala ešte návšteva ľudských krematórií v Káthmandu, kde som sa dostala opäť miestnym autobusom.