Námestie Durbar Bhaktapur bolo pre mňa jedno z najkrajších miest, ktoré som videla v Nepále. Je to jedno z troch najdôležitejších a najkrajších námestí v Nepále a je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Nachádza sa v meste Bhaktapur, 13 km východne od Káthmandu, a ponúka k nahliadnutiu úžasnú nepálsku architektúru, tradície a možnosť sledovania každodenného života Nepálčanov.

Námestie Durbar Bhaktapur je veľmi navštevované miesto v údolí Káthmandu, takže som si návštevu tohto miesta nemohla nechať ujsť ani ja. Po príchode z Pokhary späť do Káthmandu, som nasledujúce ráno nasadla na miestny autobus z autobusovej stanice neďaleko Thamelu, kde som bola ubytovaná. Na autobus som ani nečakala dlho, pretože z Káthmandú odchádzajú autobusy do Bhaktapuru v pravidelných intervaloch. Cesta netrvala dlhšie ako hodinu a ja som si ju užila, ako zvyčajne, sledovaním sveta z okna.

Celý komplex pozostáva zo štyroch odlišných námestí –  Durar, Taumadhi, Dattatreya a hrnčiarskeho námestia. Väčšina ľudí si ide pozrieť iba Durbar a námestie s keramikou Pottery, a potom sa vracajú späť do Káthmandu, ale ja som si vyhradila celý deň na pozorovanie života miestych ľudí, ktorých som si od prvého okamihu zamilovala.

Prehliadku tohto zaujímavého miesta som začala na Hlavnom námestí – Durbar, ale úprimne povedané, necítila som sa tu veľmi príjemne. Oveľa viac som si užila iné časti Bhaktapuru, ktoré nie sú také komerčné. V tejto časti sa zhromažďuje príliš veľa podvodníkov a ľudí, ktorí od vás stále niečo chcú. Ale architektúra tohto námestia je bezpochyby úžasná. Mohla som vidieť krásny Palác s 55 oknami, chrám Batsala, päťposchodový chrám Nyatapola a slávny chrám s erotickými rezbami na strešných pilieroch.

Potom som pokračovala na Hrnčiarske námestie. Je to úžasné miesto, na ktorom muži a ženy vyrábajú tradičným spôsobom keramiku. Keramika sa páli a suší priamo tam, takže som mala pocit, akoby som sa vrátila v čase.

Nevynechala som ani návštevu maliarskej školy Thanka, kde som si mohla pozrieť, ako sa tradičným spôsobom vyrábajú mandaly. Je to teda veľmi precízna práca a madaly vyzerajú nádherne.

Zvyšok dňa som sa len pomaly prechádzala po námestiach a sledovala som ľudí, ako pracujú alebo vykonávajú svoje každodenné rutinné činnosti.

Alebo nerobia vôbec nič….

Námestie Bhaktapur Durbar bolo v roku 1979 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a v mojom prípade to bolo jedno z najkrajších starobylých miest, ktoré som vo svete videla. Aj meno Bhaktapur samo o sebe znamená mesto rozprávok alebo mesto majstrov.

Mala som pred sebou posledný deň v Nepále, a ten som okrem balenia na hoteli, strávila na jednom menšom, ale veľmi príjemnom mieste, v záhrade Garden of Dreams.