Po nepríjemnom zážitku, kedy som si myslala, že idem vnútorne vykrvácať, lebo mi praskol vred, som strávila pár dní odpočinku v hotelovej izbe v Pokhare, aby som sa zotavila. Našťastie to nakoniec vyzeralo len na narušenie sliznice žalúdka, ktoré by sa malo vyliečiť liekmi, ktoré som si zohnala na základe slovenského lekára. Ale nebolo mi naozaj všetko jedno. Veľmi mi pomohli zamestnanci hotela, ktorý sa o mňa starali, vzali ma k lekárovi, ktorý mi predpísal lieky odporučené lekárom zo Slovenska, a pravidelne ma kontrolovali na izbe, či som v poriadku. Paradoxné bolo, že tento zážitok sa mi stal po návšteve krvavého Chrám Dakshinkali, kde sa obetujú zvieratá.

Keďže som bola v Nepále na začiatku monzúnového obdobia, nebolo vidieť Himaláje, ale jedno ráno som sa zobudila do slnečného dňa a priamo pred mojím oknom sa ukázali na malý moment Anapurny. Keď som ich zbadala na vlastné oči, až mi bolo do plaču od ich majestátnosti. Okamžite som zabudla na všetky problémy, ktoré som v posledných dňoch mala. Brala som to ako znamenie ísť preskúmať Pokharu.

Po raňajkách som sa išla prejsť k jazeru Fewa, ktoré je druhým najväčším jazerom v Nepále. Hlavnou turistickou atrakciou Pokhary je práve jazero Fewa a vodné športy na severnom brehu jazera. V súčasnosti je to hlavná turistická oblasť, ktorá sa nazýva Lake side. Nachádza sa tu množstvo hotelov, obchodov, reštaurácií a barov. Zaujímavosťou je, že voda z výtoku jazera Fewa sa využíva na výrobu elektriny v meste.

Našla som prístav s loďkami, ktoré vás za pár minút odvezú na malý ostrov uprostred jazera. Na chvíľku som si sadla a pozorovala som život na jazere. Toto miesto je tak veľmi pokojné. Mala som pocit akoby sa tu zastavil čas. Po mojom stresujúcom zážitku to bolo ako balzam na dušu.

Kúpila som si lístok za 60 rupií, nasadla som na loďku s Nepálčanmi, ktorí sa tešili, že sa vezú s turistkou. Ostrov sme oboplávali a vystúpili sme pred hlavným vchodom chrámu.

Chrám Barahi sa nachádza v strede jazera Fewa a je veľmi dôležitou náboženskou pamiatkou v Pokhare. Pagoda má dve poschodia a verí sa, že je zasvätená jednej z hinduistických bohyni, známej ako Barahi Devi. Používajú ju na uctievanie hinduisti aj budhisti. Najviac turistov ju navštevuje v sobotu, ale napriek tomu je to veľmi malý chrám s pokojnou atmosférou.

Keď sa koná púdža, aj v tomto chráme sa obetujú kozy, kačice a sliepky. Robí sa to s cieľom potešiť bohyňu Devi. Verí sa, že ak sa poteší, človek si môže splniť svoje sny. Okrem toho sa v mesiacoch november až júl koná v tomto chráme aj množstvo svadobných obradov a obradov Bratabandha.

Bratabandha je obrad pre dospievajúcich chlapcov, ktorým sa oslavuje prechod z detstva do dospelosti, zvyčajne medzi 8 až 12 rokom. Počas rituálu sa odriekajú špecifické modlitby, dávajú sa obety a prijímajú sa určité povinnosti a zodpovednosti v rámci komunity. Chlapcovi sa odovzdáva posvätná niť, ktorá sa nosí diagonálne cez hruď a symbolizuje jeho nové postavenie a spojenie s jeho dedičstvom.

V chráme sa nachádza aj malá záhrada, v ktorej si môžete sadnúť a pozorovať ľudí, ako uctievajú toto posvätné miesto. Miesto je zaplnené holubmi a nachádzajú sa tu aj zaujímavé staré stromy s veľkými koreňmi.

Zvyšok tohto lenivého dňa som strávila v uličkách a obchodoch Pokhary, kde som kupovala nejaké suveníry a išla som sa najesť do jednej z mnohých reštaurácií s výhľadom na čarovné jazero Fewa. Čakalo ma detailnejšie preskúmanie Pokhary a návšteva nenavštevovaného Starého bazára.