V Puškare bola skvelá príležitosť pre ťavie safari, pretože mesto leží na púšti a je tu veľa agentúr, ktoré ponúkajú rôzne výlety. Turisti si môžu vybrať rôzne varianty, od krátkeho ťavieho safari na púšti, ktoré trvá len niekoľko hodín, až po dlhý, niekoľkodňový výlet do iných miest v Rádžastane. Rozhodli sme sa rezervovať 2-dňový výlet.

Na druhý deň sme prišli na dohodnuté miesto. Už z diaľky sme videli na ulici naše dve ťavy. Volali sa Rocky a Mr. Johnson. Prekvapilo ma, aké boli obrovské. Zoznámili sme sa aj s chlapcom, ktorý išiel s nami do púšte. Chlapec nám hneď priradil ťavy. Môj bol Rocky a kamarát dostal Mr. Johnsona. Povedal ťavám, aby si sadli a ja som vyskočila do sedla. Bola to moja prvá skúsenosť s jazdou na ťave, takže som nevedela, čo mám očakávať. Zrazu sa moja ťava začala stavať: hore, dole, hore. Nečakala som to, a preto som si trošku zakričala… ako typická „Európanka“. Samozrejme to bolo veľmi zábavné pre skupinku Indov, ktorí sa pri nás zišli a veľmi sa na mne bavili. Áno, skvelá zábava.

Potom sme začali našu jazdu na ťavách cez mesto a trh. Pohľad z ťavy bol úžasný, pretože som mohla sledovať svet okolo seba z výšky. Vyšli sme von z mesta a zamierili do púšte. Sledovali sme ženy, ktoré tvrdo pracovali na cestách a indických cigánov, ktorí sa usadili v púšti. Boli priateľskí a už z diaľky na nás kývali. Obišli sme stádo oviec, medzi ktorými bola aj jedna čierna, takže som konečne mohla vidieť skutočnú čiernu ovcu rodiny. O pár hodín neskôr prišli ťažké tmavé monzúnové mraky, ktoré zakryli celú oblohu. Chlapec nás priviedol na miesto, kde sme mali stráviť noc. Bola to ruina domu, ktorá nás mala chrániť pred dažďom, pretože silný monzúnový dážď sa stále približoval. Inak by sme nocovali uprostred púšte na piesku.

Chlapec odsedlal ťavy a tie si hneď ľahli, udierali si chvostami do brucha a veľmi nahlas si uľavovali. Začala som sa rozprávať s naším sprievodcom. Chlapec mal 18 rokov, od 11 rokov pracoval s ťavami a jeho plat bol 17 eur mesačne. Všetky peniaze dával bratovi na zaplatenie školy, pretože školy v Rádžastane sú drahé a ich otec chcel, aby aspoň jeden syn chodil do školy, a tak sa celá rodina na to skladá.

Povedal mi, že moja ťava Rocky je veľmi pekná, pretože sa stala už dvakrát víťazom veľtrhu tiav v Puškare a dostala titul Najkrajšia ťava festivalu! V Puškare sa chovajú prevažne samce tiav. Samice tiav sa do Puškaru privádzajú iba počas tohto veľtrhu. Zdravý, mladý, asi trojročný ťaví samec stojí v Indii okolo 15 000 INR, tak som sa rozhodla, že keď budem veľká, jednu ťavu si prinesiem na Slovensko 🙂

Taktiež som si všimla, že naše ťavy mali úplne iný temperament. Mr. Johnson bol mierumilovnej povahy, zatiaľ čo môj Rocky bol cholerik, ktorý ma mal síce rád, ale nemal rád môjho kamaráta. Ten sa k nemu nemohol ani priblížiť. Keď tak urobil, Rocky ho chcel napadnúť. Ja som Rockyho mohla dokonca aj kŕmiť.

Kým nám chlapec v budove pripravoval večeru, pri nás sa doslova odnikiaľ zjavil starší muž v bielom oblečení a začal sa s nami rozprávať. Pridal sa k nemu aj ďalší muž s nástrojom, ktorý som nepoznala, a urobili nám zaujímavé púštne vystúpenie. Celá táto situácia spolu s ovcami v pozadí a čiernymi mrakmi vyzerala dramaticky. Pánom sme dali nejaké rupie a navečerali sme sa.

Keď prišla noc, ležali sme v bezpečí a suchu pod strechou v spacákoch, a sledovali sme úžasné svetelné divadlo nad púšťou, a uvedomili sme si, že toto je prvýkrát v Indii po mesiaci, keď sme počuli úplné ticho. Cítili sme sa ako v inom svete.

Na druhý deň sme sa vrátili na ťavách späť do Puškaru, kde sme strávili posledný deň.