Nachádzala som sa v dedinke Merzouga na okraji Sahary. Po návrate z výletu k púštnym nomádom som si v ubytovaní Chez Belkacem rýchlo pobalila veci na dvojdňový výlet do saharských dún. Na tento výlet som sa tešila asi najviac z celej cesty, pretože púšte mám rada, ťavy milujem a na Sahare som ešte nikdy nebola.

 

Príprava

Púštny kemp som mala zarezervovaný cez Booking. Na mieste som potom mala doplácať jazdu na ťave, spätnú jazdu na džípe a večeru. O tom, či by som ale odporučila tento konkrétny kemp druhým ľuďom som napísala na konci článku. Inak, kempov v dunách Erg Chebbi je veľmi veľa a program býva väčšinou podobný. Na ťave sa ide do kempu uprostred dún, tam sa prespí a na druhý deň sa človek vráti späť, buď opäť na ťave alebo džípom.

Pred výletom som si rýchlo prebalila batoh, spýtala som sa domáceho, či by ma vedel zaviezť do dediny na miesto stretnutia, ako sľúbil.

Majiteľ hotela ma doviezol na okraj púšte do malého domu s kanceláriou. V kancelárii mi povedali, že ešte čakáme na ďalších dvoch ľudí. Tak som si išla aspoň pozrieť ťavy, ktoré už boli nachystané vonku. Cestou ma prenasledovalo mačiatko a jedno malé dievčatko, ktoré to videlo, sa na tom strašne smialo. Sú to práve takéto milé momenty, ktoré hneď urobia deň krajším.

Za pár minút dorazil aj mladý nemecký párik, s ktorými som mala ísť v ťavej karaváne. Ešte pred odchodom nám „sprievodca“ navrhol, že ak zrušíme booking, dá nám to o pár eur lacnejšie. Nevideli sme na tom nič zlé, tak sme to spravili všetci traja. Dnes už viem, že sme to nemali urobiť.

 

Cesta na ťavách

Na ťavy sme vyrazili popoludní. Išla som prvá v karaváne na tmavšej ťave, ktorá podľa svojho sfarbenia dostala meno Bob Marley. Ťavy boli úžasné, pokojne kráčali, akoby boli naprogramované ísť len rovno pred seba. Ako stroje, jedna za druhou.

Púšť bola úplne tichá. Bolo bezvetrie a na oblohe nebol ani mráčik. Išli sme približne dve hodiny a ja som bola strašne šťastná. Konečne som na Sahare!

Sahara je najväčšia piesočnato-kamenistá púšť na svete, ale len približne 19 % povrchu tvorí piesok. Je tvorená prevažne kamenistou plošinou – takzvaná hamada. Piesočné moria sa nazývajú ergy a práve tu, pri Merzouge, sa nachádza jeden z najznámejších – Erg Chebbi.

Prišli sme do kempu. Boli sme tu tiež sami a chlapci v kempe nevyzerali, že by sa o nás mali nejak špeciálne zaujímať. Ukázali nám stany, dali nám boardy a išli odpočívať do svojich stanov. Spolu sme išli znova do dún blízko kempu.

Duny tu dosahujú výšku až okolo 150 metrov a až v porovnaní s drobnými postavami ľudí pod nimi si človek uvedomí, aké sú obrovské. Ten rozdiel môžete vidieť na nasledujúcej fotke. Na jednej z dún sme počkali na západ.

 

Západ slnka

Západ slnka v dunách bol nádherný. Posledné lúče zafarbili piesok do zlatista a po ich zmiznutí sa obloha na chvíľu rozžiarila jemnými farbami. Potom prišla noc. A to, čo nasledovalo, bolo najkrajšie hviezdne nebo, aké som kedy videla. Doteraz u mňa vyhrávali Himaláje, ale Sahara ich jednoznačne prekonala.

Bol nov, absolútne jasno a v širokom okolí neboli žiadne väčšie osvetlené obydlia. Pozrela som sa pred seba a videla som tesne nad horizontom veľmi jasné svetlo. Prvé sekundy som si myslela, že je to pristávajúce lietadlo. V tom ale rozmýšľam, že som na Sahare a tu žiadne letisko nie je. A v tom mi to došlo. Bola to hviezda. Nad horizontom. Bolo to niečo neuveriteľné, naozaj som si myslela, že takéto niečo sa ani nedá vidieť. Hviezdy vytvorili ako keby kopulu od jednej strany horizontu po druhú. Nado mnou svietila naša galaxia Mliečna cesta. Z toho úžasného predstavenia ma vytrhla len zima a čas večere.

 

Mrazivá noc na púšti

Na večeru sme išli do druhého kempu, v ktorom sme potom ostali dlhšie. Po večeri si zamestnanci zabubnovali pri ohni, ja som si ale viac užívala pozorovanie okolia a neba než samotný program. K ohňu som sa ale potrebovala chodiť ohrievať.

Okolo ohňa chodil aj psík, ktorý sa nápadne túlal len okolo Európanov a domácich úplne ignoroval. Človek asi nemusí trikrát hádať prečo.

V noci prišla extrémna zima. Saharské dni môžu byť síce teplé, ale v zimných mesiacoch teploty v noci klesajú veľmi nízko. Vrátili sme sa do nášho kempu. Išla som do stanu, prikryla som sa kompletne celá vrátane hlavy všetkými hrubými prikrývkami, ktoré som mala k dispozícii, a dúfala som, že do rána nezamrznem.  Nakoniec sa mi asi po hodine podarilo zaspať.

 

Prebudenie do prvých saharských lúčov

Ráno som sa zobudila živá a zdravá. Vykukla som zo stanu a prvé lúče slnka na dunách stáli za to. Farby piesku sa menili každou minútou. Po raňajkách sa nás v kempe opakovane pýtali, či sa chceme vrátiť na ťavách alebo autom. Rozhodli sme sa pre rýchlejší džíp, keďže sme mali pocit, že na tomto mieste už nie sme veľmi vítaní. Urobili sme si ešte zopár fotiek ťavičiek, ktoré do rána čakali v kempe, a nasadli sme do džípa.

 

Cesta do Merzougy

Cesta džípom cez púšť prebehla bez problémov. Zastavili sme ešte uprostred dún, aby sme si spravili fotky a potom sme išli rovno do Merzougy. Pri kancelárii som sa rozlúčila s Nemcami, vymenili sme si kontakty a ja som išla pešo do ubytovania, kde som mala veci. Majiteľ mi síce povedal, aby som mu zavolala, že príde pre mňa, ale potrebovala som byť ešte chvíľu sama.

 

Opäť „v civilizácii“

Prešla som cez vyľudnenú Merzougu a zbadala som jednu otvorenú kaviareň. Bola som ešte dosť premrznutá, tak som si dala horúci čierny čaj a sadla na terasu, kde už dopadali ranné lúče. Samotná Sahara bol neskutočný zážitok, ale na druhej strane vďaka tej zime a čudnému správaniu pracovníkov som už aj bola rada, že sedím pri čaji v civilizácii. Ehm… civilizácia… (: … celkom úsmevné. Včera, keď som prišla do Merzougy som mala pocit, že sa nachádzam na úplnom konci sveta, kde už nikto nemôže žiť, a dnes na tom istom mieste pociťujem vnútornú radosť, že som sa dostala do civilizácie. Pri tom cestovaní si človek naozaj veľa krát uvedomí relatívnosť vecí.

 

Odchod do Fezu

Prišla som do ubytovania a majiteľ ma vítal s úsmevom na tvári. Povedala som mu svoju skúsenosť a tešil sa, že sa mi Sahara, jeho domov, páčila, a že teda s týmto konkrétnym kempom malo podobnú skúsenosť viacero jeho hostí. Išla som sa osprchovať do horúcej vody, dala som si tradičné zeleninové tajine od majiteľovej ženy a zvyšok dňa som len odpočívala v spoločných priestoroch ubytovania. Čakala som na nočný autobus do Fezu, kde som začínala svoju druhú polovicu mesačnej dobrodružnej cesty po Maroku.

 

Záverečné odporúčania

Ak plánujete cestu do Sahary, máte viacero možností. Môžete si zajednať niekoľkodňový výlet z Marrakéšu, počas ktorého uvidíte aj veľa iných zaujímavých vecí. Tieto výlety sa dajú objednať skoro v každom ubytovaní, ale nikdy nebudete mať istotu, či je výlet dobre zorganizovaný.

V tomto prípade je preto lepšie objednať zájazd cez stránku Get Your Guide alebo Viator s vyfiltrovanými ponukami do Merzougy. Pri každom výlete vidíte jeho popularitu a recenzie účastníkov, niekedy aj s fotkami.

Jednoznačne najpopulárnejší je tento 3-dňový výlet cez GetYourGuide. Má takmer 14 000 skvelých recenzií. Po ceste zastavíte aj v rozprávkovom Ait Ben Haddou, v mestečku s krásnym pieskovým ksarom Ouarzazate, uvidíte aj kanón Todra a jednu noc strávite v aj púštnom mestečku Kelaat Mgouna. Ľudia si chvália úplne všetko, od stravy, kempu, večernej aj rannej jazdy na ťave až po celkovú organizáciu.

Ako som už spomínala, ja som si zarezervovala ubytovanie cez Booking konkrétne do Desert Berber Fire Camp. Muži v kempe sa chovali zvláštne, nikto nám nič poriadne nevysvetlil, a všetci pôsobili dosť nezainteresovane niekedy až nepriateľsky. Večera tiež nebola adekvátna zaplatenej sume.

Treba myslieť aj na to, že ceny na Bookingu za kempy nie sú aktuálne, pretože na mieste stretnutia vždy zaplatíte celý balíček vrátane jedla a dopravy (ťavy alebo džíp). Tieto kempy často robia presne to isté, čo spravili nám. O niečo vám znížia cenu, ak zrušíte rezerváciu cez Booking pod zámienkou, že nemusia platiť províziu. Realita je ale taká, že po zrušení rezervácie už nemôžete napísať recenziu, takže ich správanie sa náhle zmení.

Ak pôjdete na Saharu, držím vám palce, aby ste si vybrali dobrý kemp. Každopádne, Sahara je jedno z najúžasnejších miest na planéte a treba ju vidieť bez ohľadu na to, že nie vždy všetko funguje ideálne.  Ak už máte osobné skúsenosti, podeľte sa s nimi v komentári, budem zvedavá (: