Predposledným mestom, ktoré som si v Maroku chcela pozrieť, bol Rabat – hlavné mesto krajiny, zapísané aj na zozname UNESCO. Rabat leží pri pobreží Atlantiku a na rozdiel od iných rušných marockých miest pôsobí celkom usporiadane a moderne. Nachádza sa tu sídlo kráľa, parlament, ministerstvá a ambasády, vďaka čomu má úplne inú atmosféru ako Marrákeš alebo Fez. Rabat má zároveň aj veľa parkov a zelene, kde sa dá oddýchnuť. Do Rabatu až tak veľa turistov nechodí, o to viac je toto mesto autentickejšie.

Ja som do Rabatu prišla autobusom zo Chefchaouen a ostala som tu dva celé dni. V Rabate sa mi stala len jedna nepríjemná vec. V Maroku boli tieto incidenty pomerne časté (napríklad posledný deň v Chefchaouenu alebo na začiatku v Marrakéši), tak už ma to neprekvapilo.

Prechádzala som v medine okolo skupinky žien, ktoré sedeli na zemi a predávali tovar. Na tomto mieste bola taká typická trma-vrma, keďže to bolo tesne pri bočnej bráne do mediny. Zrazu ma zbadala jedna žena. Očividne mala nejaké neliečenie psychiatrické ochorenie a nemala rada turistov. Niečo veľmi zlé po mne skríkla a postavila sa, a išla na mňa zaútočiť. V ruke mala dokonca nôž, ale našťastie ostatní ľudia vedľa nej boli pohotoví a udržali ju.

Inak bol pobyt v hlavnom meste bezproblémový a za dva dni v Rabate som si stihla pozrieť väčšinu zaujímavých miest. Nedá sa hovoriť o tom, že ľudia v Rabate boli tí najmilší, to teda naozaj nie, ale v meste sa dajú vidieť nejaké zaujímavé veci a atrakcie. Tu si môžete tieto veci pozrieť podrobnejšie:

 

Hassanova veža

Hneď po príchode do mesta som mala ešte dostatok času, a tak som zamierila k Hassanovej veži. Ide o minaret nedokončenej mešity z konca 12. storočia, ktorú dal postaviť almohadský vládca al-Mansur. Veža mala byť najväčším minaretom na svete a samotná mešita by bola najväčšou v západnom moslimskom svete. Minaret dnes meria 44 metrov, no pôvodne mal byť ešte vyšší. Po smrti al-Mansura v roku 1199 sa však výstavba zastavila a dodnes tu stoja len základy múrov a 348 stĺpov, ktoré pekne dotvárajú celý priestor.

 

Mauzóleum kráľa Mohammeda V.

Hneď oproti Hassanovej veži sa nachádza mauzóleum kráľa Mohammeda V., otca dnešného kráľa. Moderná biela stavba so zelenou strechou pôsobí dobre a spolu s Hassanovov vežou tvorí jeden z najdôležitejších historických komplexov Rabatu. Nanešťastie bolo mauzóleum v čase mojej prítomnosti zatvorené, tak som si pozrela len vonkajšie časti.

 

Medina Rabatu

Na druhý deň som sa vybrala cez medinu Rabatu, v ktorej som aj bývala, smerom k pobrežiu. Do mediny sa vstupuje hlavnou bránou Bab El Had. Táto medina je ale úplne iná než tie, ktoré som v Maroku dovtedy videla. Ulice sú široké, pôsobí vzdušnejšie a má oveľa pokojnejšiu atmosféru. Ale napriek tomu, že som v Rabate, stále sme v Maroku. A preto ma neprekvapil ani napríklad takýto kohút, ktorý sa napájal z misky priamo uprostred hlavného mesta a kravské hlavy vo výklade.

 

Kasbah des Oudaias

Z mediny som prešla až k prístavu, odkiaľ sa naskytol krásny výhľad na Kasbah des Oudaias, najstaršiu časť Rabatu. Cez bránu som vošla dnu a zamierila k vyhliadkovému miestu nad oceánom. Tento kasbah je výnimočný tým, že má snehobielu farbu, vďaka čomu pôsobí veľmi čisto a kontrastne voči modrej oblohe a oceánu.

 

Pláž s majákom

Po vyhliadke som zišla dole na pláž až na kamenné mólo, odkiaľ bol pekný pohľad na Kasbah z druhej strany. Oceán tu ale pôsobil veľmi drsne, pretože vlny silne narážali do skál. Pozrela som si aj maják.

 

Cintorín mučeníkov

Potom som zamierila na cintorín. Bol ta asi najväčší cintorín, aký som kedy videla. Cimetière des Martyrs sa nachádza v tesnej blízkosti pri pobreží Atlantiku. Pochovaní sú tu najmä marockí bojovníci a mučeníci, ktorí zahynuli počas bojov proti kolonizátorom, predovšetkým počas francúzskej nadvlády v 20. storočí. Cintorín tak nie je len miestom posledného odpočinku, ale aj symbolom marockého odporu a boja za nezávislosť.

Hroby sú jednoduché, väčšinou sú tvorené len bledými náhrobnými kameňmi bez väčšej výzdoby, čo odráža islamskú tradíciu skromnosti a rovnosti pred Bohom. Cintorín je dodnes aktívny a miestni sem chodia spomínať a modliť sa.

 

Park Nouzhata Hassana

Pred západom slnka som sa išla pozrieť do parku Nouzhata Hassana blízko mediny. Park bol krásny, ale bola tu veľmi zvláštna atmosféra. Mala som pocit, že na mňa ľudia pozerajú dosť  neprívetivo a vyzeralo to, že ma tu moc nechcú vidieť. Aj tak sa mi však pri posledných lúčoch slnka naskytli pekné pohľady na okolie.

 

Parlament a moderný Rabat

Na ďalší deň som prešla okolo parlamentu. Ulica pred parlamentom vyzerá veľmi reprezentatívne a presne takto nejako pôsobí celý Rabat. Moderné budovy, široké ulice, poriadok. Videla som aj novú vlakovú stanicu, ktorá len potvrdzuje to, že toto mesto je celkom moderné a funkčné, v porovnaní s inými marockými mestami.

 

Sídlo kráľa Mohammeda VI.

Kráľ Mohammed VI býva natrvalo v Rabate, hoci má paláce vo viacerých mestách. Zaujímavosťou je, že kedysi sa musela v každom kráľovskom sídle denne pripravovať kompletná večera, pretože sa nevedelo, kde kráľ nakoniec príde. Dnes sa už vie o jeho programe vopred a jedlom sa neplytvá.

Tento kráľ je inak v Maroku veľmi obľúbený, najmä vďaka reformám z roku 2011, ktorými si sám obmedzil právomoci a presunul ich na vládu a parlament. Okrem toho napríklad uzákonil berberský jazyk spolu so spisovnou arabčinou ako oficiálny jazyk, a všetky jazykové zložky marockej kultúry prehlásil za chránené dedičstvo národa. Kráľ od roku 20111 už nie je „posvätný alebo svätý“.

Okrem toho bola ženám zaručená „občianska a sociálna“ rovnosť s mužmi. Predtým bola zaručená iba „politická rovnosť“. Uzákonil aj to, že všetci občania majú slobodu myslenia, myšlienok, umeleckého prejavu a tvorby. Predtým bola zaručená len sloboda prejavu a sloboda pohybu a združovania.

Kráľ sa ale nesmie kritizovať ani sa voči nemu nemôže klásť priamy odpor. Toto sa stále trestá väzením. Tak som už trochu pochopila, prečo ho majú všetci ľudia tak radi. Iná možnosť totižto ani neexistuje  (:

 

Botanická záhrada

Po paláci som prešla alejou so zaujímavými stromami až do botanickej záhrady, ktorá dnes slúži ako verejný oddychový park. Je tu aj veľa lavičiek a tichých miest, kde som si mohla konečne trochu oddýchnuť. Botanická záhrada má dve časti.

Najskôr som sa tam aj trochu bála, lebo sa mi zdalo, že som tam úplne sama, ale potom som si všimla, že sú aj iní ľudia. Jedni cvičili, ďalší sedeli a rozprávali sa, počúvali hudbu, mladší chlapec si fotil záhradu, ďalší pán si lúštil krížovku. A okrem toho boli všade pracovníci a záhradníci. Tak som si obe časti záhrady pozrela do každého detailu.

Botanická záhrada vznikla v roku 1914 počas francúzskeho protektorátu a pôvodne slúžila ako experimentálne miesto, kde sa testovalo, ktorým rastlinám sa bude v marockých podmienkach dariť. Dnes je z nej veľký mestský park, ktorý slúži obyvateľom ako miesto oddychu. Nachádzajú sa tu dlhé palmové aleje, bambusové porasty, exotické stromy, kaktusy aj formálne upravené chodníky v európskom štýle.

Nakoniec som sa vrátila späť do mediny cez hlavnú bránu a na ďalší deň som sa vlakom presunula späť do Marrákeša. Tam ma čakal už iba jeden celodenný výlet do prístavného mestečka Essaouira.

Ak by ste si chceli pozrieť Rabat radšej ako súčasť nejakej organizovanej prehliadky (veľmi často sa robia výlety do Rabatu z Casablancy), môžete si niečo zarezervovať buď cez Get Your Guide alebo Viator. (na týchto odkazoch nájdete vyfiltrované prehliadky Rabatu). Ak si plánujete požičať auto, najlepšia možnosť je cez prehliadač DiscoverCars.

 

Hľadáte ubytovanie v Rabate?

Zvoľte si dátumy a pozrite si celú ponuku ubytovaní: