Váránasí je najstaršie mesto v Indii, pre hinduistov je to aj najposvätnejšie mesto a je jedným z najstarších nepretržite obývaných miest na svete. Ľudia poznajú Váránasí ako duchovné hlavné mesto Indie. Vo Váránasí pri rieke Ganga je veľa jedinečných miest a zaujímavých vecí. Do mesta sme prišli z Džajpuru a ostali sme tu až 5 dní. Veľa sme sa prechádzali po ghátoch a v spleti uličiek starého mesta. Toto boli najzaujímavejšie veci, ktoré sme tu videli a robili. Pre mňa bolo Váránasi najzaujímavejším mestom v celej Indii, ak nie na celom svete. Bolo to doslova šokujúce miesto. Zažila som tu veľa zvláštnych vecí, a uvedomila som si veci, nad ktorými som sa často pred tým nezamýšľala.

Výhľad na Gangu  

Keď sme chceli po príchode vidieť gháty a rieku Ganga zhora, vedeli sme, že musíme nájsť nejakú vysokú budovu so strešnou terasou, z ktorej bol krásny výhľad na gháty a rieku Ganga. Existuje niekoľko takýchto poschodových hotelov, kde sa dá vychutnať jedlo alebo indický chai a popri tom obdivovať toto zvláštne mesto. Často sme takto sedávali a pozorovali člnky na rieke a prichádzajúce monzúnové dažde.

 

Labyrint úzkych uličiek v blízkosti ghátov

Jednou z najkrajších vecí pre mňa bolo strácať sa v úzkych uličkách, ktoré sa nachádzajú blízko ghátov. Je to labyrint, kde som mohla vidieť rôzne svätyne, obchodíky a malé hotely, ale aj kravy, kozy, psy a miestnych ľudí pri svojich denných aktivitách. Veľmi často okolo mňa prechádzali aj pohrebné procesie, ktoré kráčajú ku kremačnému Manikarnika ghátu.

 

Výlet na loďke po Gange 

Výlet loďou pozdĺž Gangy bol jedným z najlepších zážitkov nielen vo Váránási, ale aj celkovo v Indii. Tento výlet sme podnikli ráno o 5:30 a bol to pre nás veľmi silný zážitok. Videli sme aj siluety desiatok ďalších lodí plaviacich sa po Gange, z ktorých ľudia obdivovali ranný život na ghátoch. Pri východe slnka bol na ne nádherný pohľad. Všetky gháty a ich účel som opísala tu.

 

Kremácie na Manikarnika gháte

Manikarnika ghát je najväčší kremačný ghát vo Váránasí. V Manikarnike sa denne spáli približne 10 až 20 tiel. Ohne horia 24 hodín denne počas niekoľkých storočí. Hinduisti sa po smrti nechávajú spaľovať na brehu rieky Gangy a popol hádžu do vody, aby ukončili kolobeh reinkarnácie a dosiahli večný život.

Tento pohreb je veľmi drahý, stojí asi 10 000 INR. Cena závisí od kvality a množstva dreva, ktorým sa telo spaľuje. Keď chudobní ľudia nemajú dostatok peňazí na spálenie, do Gangy hádžu celé telá. Niekedy si ľudia šetria peniaze na tento pohreb celý život.

Smútiaca rodina v bielom najskôr nesie telo zabalené v červenej plachte. Tradíciou je, že najstarší syn si oholí vlasy a asistuje počas celého pohrebu. Telo sa najprv ponorí do Gangy, potom sa uskutoční pohrebný rituál, telo sa položí na hranicu a spáli. Horí asi 3 hodiny. Potom sa popol preloží do menšej nádoby a najstarší syn ho hodí do Gangy.

Je zakázané spaľovať ľudí z najnižšej kasty, tehotné ženy, malé deti, zvieratá, ľudí uhryznutých hadom, malomocných a svätých mužov. Ich telá sa hádžu do Gangy celé a zabalené.  Pri gháte je dokonca špeciálna budova, kam chodia veľmi starí alebo chorí ľudia čakať na svoju smrť, aby zomreli blízko Gangy. O pocitoch na Manikarnike som napísala aj špeciálny článok.

–

Elektrické krematórium

Druhý menší ghát na spaľovanie tiel sa nazýva Harishchandra. Vedľa tohto ghátu je budova, v ktorej je elektrické krematórium. Je pre ľudí, ktorí nemajú dostatok peňazí na nákup dreva. Tí môžu byť spopolnení týmto lacnejším spôsobom.

 

Očistné rituály v Gange

Denne prichádza do Váránasí veľké množstvo hinduistov, aby si očistili telo. Indovia sa kúpu alebo pijú vodu z Gangy. Keď sa kúpu v Gange, zbavujú sa svojich hriechov a tým si čistia karmu. V pitnej vode môže byť do 500 baktérií na ml3, ale voda z Gangy obsahuje až 1 500 000 baktérií v ml3. Keď som sa pýtala ľudí, ako je možné zostať zdravý po vypití tejto vody, každý z nich mi odpovedal rovnako: „Pretože Ganga je svätá.“

 

Pranie oblečenia v Gange 

Ľudia prichádzajú na breh Gangy s obrovskými košmi oblečenia, sárí, prestieradiel, a perú ich vo vode. Po vypraní uložia oblečenie na stojany alebo na zem a čakajú, kým ho usuší silné indické slnko. Existujú tu aj pracovníci na pranie pre bohatších ľudí z vyšších kást.

 

Pitie tradičného nápoja chai

Vo Váránasi bolo extrémne horko. Teplota sa ráno šplhala aj na 40°C. Ochladilo sa vždy len na krátko po rýchlom monzúnovom daždi. No a v tejto teplote bol vždy dobré vychutnať si tradičný chai, ktorý sa dal kúpiť na ghátoch. Chai ale bežne v Indii ponúkajú aj v priateľskí predavači v obchodoch, ale vo Váránasi som to neriskovala, pretože mesto je známe tým, že tu často do chai pridávajú aj drogy.

 

Zvieratá na ghátoch

Na ghátoch sme videli množstvo rôznych druhov zvierat, ako boli psy, kozy, kravy alebo dokonca aj husi. Počas východu slnka, keď teplota začala rýchlo stúpať, začali byvoly pomaly schádzať k vode a ochladzovať sa. Niekedy tam zostávali aj celý deň.

 

Masáže alebo holenie 

Na ghátoch sa poskytovali aj služby ako holenie či masáže. Vždy, keď som prešla okolo maséra, tak sa ma slušne spýtal, či nechcem masáž. Pre Indov je to normálne a tieto masáže na ulici využívajú pomerne často.

 

Ľudia chytajúci ryby

Niektorí Indovia lovia ryby dokonca aj v Gange. Najprv som neverila, že vo vode Gangy niečo žije, ale presvedčila som sa o tom na vlastné oči. Jeden Ind dokonca chytil na svoju amatérsku udicu dosť veľkú rybu.

 

Mŕtve zvieratá hádzané do Gangy

Keď vo Váránasí zomrie zviera, Indovia ho hodia do Gangy. Pomerne často môžete vidieť pozostatky zvierat v blízkosti brehov alebo v pomaly unášať v prúde vody. Veľakrát som videla, že si ľudia si umývajú zuby alebo pijú vodu z rieky v blízkosti mŕtveho zvieraťa.

 

Kahance pre šťastie

Ganga je niekedy plná horiacich svietnikov pre šťastie. Dajú sa kúpiť v ghátoch alebo od predajcov, ktorí ich predávajú na loďkách. Za symbolickú cenu sme si ich kúpili, vypustili do rieky a sledovali, ako naše prosby unáša prúd.

Vo Váránasí je naozaj veľa zaujímavých vecí, a väčšina z nich sa deje na ghátoch. Preto som urobila prehľad aj o jednotlivých ghátoch.