Gháty vo Váránasí sú nábrežné schody vedúce k brehom rieky Gangy. Mesto má 87 ghátov. Väčšina ghátov sú gháty na kúpanie a obrady púdža, zatiaľ čo niektoré sa používajú na kremácie. Väčšina ghátov vo Varanasi bola postavená po roku 1700, keď bolo mesto súčasťou impéria Maratha. Mnohé gháty sú spájané s legendami alebo mytológiami, a iné sú už v súkromnom vlastníctve. Toto je zoznam dôležitých a zaujímavých ghátov s fotografiou a popisom, ktorý som vypracovala, lebo mesto Váránasi bolo pre mňa naozaj špeciálne a bolo to jedno z najdivnejších miest, ktoré som kedy navštívila.

 

 Ahilyabai ghát

Na gháte je okrem paláca aj obrovský obytný komplex a chrám Hanuman. Na otvorenej terase a na terase chrámu Hanuman je zobrazených veľa obrazov s božstvami. Bol tu aj priestor na ubytovanie pre služobníctvo a niektoré časti sa používajú ako akhara – na zápasenie.

 

Assi ghát

 

Assi ghát je známy tým, že tu žijú dlhoroční zahraniční študenti a výskumníci. Je to jeden z častejšie navštevovaných ghátov na rekreáciu a počas festivalov. Assi ghát navštívi asi 300 ľudí každú hodinu ráno v typických dňoch a počas festivalov sem príde okolo 2500 ľudí za hodinu. Počas festivalu ako je Shivratri sa na ghát zmestí až 22 500 ľudí naraz. Tento ghát vznikol podľa legendy tak, že bohyňa Durga po zabití démona vyhodila svoj meč. Miestom, kde padol meč, začala pretekať veľká rieka nazývaná Assi. A práve toto miesto sútoku riek Ganga a Assi je známe ako Assi ghát.

 

Darabhanga ghát

Tento ghát a čiastočne aj palácovú budovu, vyrobenú z pieskovca s krásnymi verandy s gréckymi stĺpmi, nechal postaviť minister financií Sridhara Narayana Munshi. Ghát bol pomenovaný podľa jeho mena ako Munshi ghát. V roku 1915 tento ghát kúpil bráhmanský kráľ Darbhanga a vznikol ghát Darbhanga. V roku 1994 palác Darbhanga kúpila spoločnosť Clarks Hotel Group a plánovala ho premeniť na päťhviezdičkový hotel. Zo zadnej strany bola zbúraná takmer polovica konštrukcie. Ale vďaka istej aktivistickej organizácii s podporou miestnych ľudí a právnych predpisov sa proces búrania a prestavby na hotel zastavil.

 

Dasaswamedh ghát

Dashashwamedh ghát je vo Váránasí známy ako Hlavný ghát. Nachádza sa v blízkosti chrámu Vishwanath a pre Indov je pravdepodobne najobľúbenejším ghátom. V blízkosti sa nachádza Jantar Mantar. Je to observatórium, ktoré postavil maharadža Jai ​​Singh. Na tomto gháte denne každý večer skupina kňazov vykonáva ceremóniu „Agni Pooja“ (Uctievanie ohňa). Ceremónia je venované Šivovi, rieke Ganga, Surya (Slnku), Agni (Ohňu) a celému vesmíru. Koná sa vždy v utorok a počas všetkých náboženských sviatkov.

 

Digpatia ghát

Krásny a architektonicky navrhnutý palác, ktorý dal postaviť kráľ na tomto gháte, je príkladom bengálskeho umenia a štýlu. Po oboch stranách paláca sú terasy. Tento ghát mal poskytoval prístrešie veľkému učencovi sanskrtu, Madhusudanovi Sarasvatimu. Spomedzi 64 jogínskych obrazov, ktoré sa považujú za najstaršiu skupinu obrazov v Indii, sa v súčasnosti nachádza 16 iba vo Váránasí, pričom dva z nich sú na tomto gháte. Večer v deň Holi sa na gháte vykonáva rituál úcty.

 

Ganga Mahal ghát

Mahal ghát je jedným z hlavných ghátov vo Váránasí. Bol postavený v roku 1830 dynastiou Narayan a pôvodne bol navrhnutý na rozšírenie Assi ghátu. Palác na gháte využívajú vzdelávacie inštitúcie. Prvé poschodie využíva „World Literacy program of Canada“ a horné poschodia využíva „Indo-Swedish Study Centre“.

 

Harishchandra ghát

Harishchandra ghát je jedným z najstarších ghátov vo Váránasi. Dostal pomenovanie po mytologickom kráľovi Harish Chandra, ktorý tu kedysi pracoval na kremáciách. Harish Chandra Ghat je jedným z dvoch kremačných ghátov a niekedy sa označuje ako Adi Manikarnika, čo znamená pôvodné miesto stvorenia. V hinduistickej mytológii sa verí, že ak je osoba spopolnená v Harishchandra gháte, táto osoba bude spasená čiže dosiahne stav „moksha“. Ghát bol zmodernizovaný koncom 80. rokov, keď sa tu postavilo elektrické krematórium.

 

Chet Singh ghát

Chet Singh Ghat je historický ghát s opevnením. Prebehla tu bitka medzi jednotkami Warrena Hastingsa a Cheta Singha v roku 1781. Pevnosť a ghát boli odobraté Britom maharádžom Prabhu Narayan Singh v druhej polovici 19. storočia. Na gháte sú tri chrámy zasvätené Shivovi. Organizuje sa tu slávny festival Budhwa Mangal, ktorý sa oslavuje až sedem dní. Kvôli rýchlemu prúdu Gangy sa tu ľudia vyhýbajú kúpaniu.

 

Jain ghát

Ghát bol zrenovovaný a zrekonštruovaný v roku 1988 zavlažovacím oddelením vlády štátu Uttar Pradesh. Neďalekú oblasť obývali lodníci, ktorí boli zodpovední za veľké znečistenie celej oblasti, tak prebehli masové protesty, aby sa situácia zlepšila. Na schodoch tohto ghátu je namaľovaná obrovská červená svastika.

 

Manikarnika ghát

Legenda hovorí, Mata Sati obetovala svoj život a zapálila svoje telo po tom, čo sa Raja Daksh Prajapati pokúsil ponížiť Šivu. Šiva potom vzal jej horiace telo do Himalájí. Počas cesty do Himalájí začali časti tela Mata Sati padať na zem. Šiva založil svätyne a pútnické miesta všade tam, kde Satine telo padlo. Na gháte Manikarnika padla ozdoba z jej ucha. Je to jeden z najznámejších, najposvätnejších a najstarších ghátov vo Váránasi. Manikarnika je hlavným spaľovacím ghátom a jedným z nejlepších miest, kde môže byť hinduista spopolnený. Proces kremácie je rozhodujúci pre dosiahnutie nirvány a jednotlivé fázy rituálu musia byť vykonané správne, inak duša neprejde do posmrtného života.

 

Manmandir ghát

Manmandir ghát postavil v roku 1600 Raja Man Singh, ale v 19. storočí bol veľmi zle zrekonštruovaný. Obrovský hnedý ghát je známy predovšetkým pre svoje veľkolepé observatórium z 18. storočia, vybavené ozdobnými okennými rámami a postavený pre maharadžu z Džajpuru. V blízkosti tohto ghátu sa nachádzajú známe chrámy ako Sthuladanta Vinayaka, Rameshwara a Someshwara.

 

Mansarovar ghát

Aj ghát Mansarovar postavil Raja Man Singh z Amberu v roku 1585. Kráľ neďaleko postavil aj bazén s názvom Mansarovar Kund. Verilo sa, že voda v bazéne má rovnakú silu ako posvätné jazero Mansarovar v Tibete. Neďaleký ghát preto dostal meno Mansarovar. Ghát bol niekoľkokrát prestavaný kráľovskými potomkami a vládou Uttarpradéša. Zatiaľ čo ghát ostal v pôvodnej veľkosti, bazén sa pre nedostatok miesta zmenšil a zmenil na studňu. V roku 1962 kúpil hornú časť ghátu Kumaraswamy Matt, ktorý tam nechal postaviť budovu so svätyňami a odpočívadlami pre pútnikov.

 

Narad ghát

Starý názov tohto ghátu je Kuvai ghát. Ten nechal postaviť vedúci kláštora Dattatreya Swami v roku 1788. Legenda hovorí, že by ste sa nemali kúpať spolu s manželom v okolí tohto ghátu, pretože to vedie v budúcnosti k sporom!

 

Pandey ghát

Ghát bol postavený koncom 19. storočia Kavindrom Narayanom. Z vrcholu je nádherný výhľad na päť chrámov. V súčasnosti je tento ghát zanedbaný, pokiaľ ide o náboženské a kultúrne slávnosti. Nechodia sa sem ani kúpať ľudia, a často sa využíva na sušenie prádla.

 

Raja ghát

Ghát postavil Rajirao Balaji v roku 1720. Severná strana je  tvorená palácom a na južnej strane je Annapurna Math. Tieto dve časti sú rozdelené schodiskom. Do roku 1980 tu bola tradícia kŕmenia brahmanov, študentov sanskrtu a askétov, ale neskôr tieto tradície zanikli. V roku 1965 vláda štátu Uttar Pradesh zrenovovala tento ghát a postavila schody z červených kameňov. Pri hlavnom vchode je pre brahmanov vybudovaný refektár. Ide o dvojpodlažnú budovu s terasovou strechou. Na každom poschodí je kuchyňa, sklad a veľká hala v strede štvorcového dvora. V súčasnosti hotel Clarks na gháte organizuje rôzne kultúrne večery, ako je Ganga Arati Ritual. Je to oslava s olejovými lampami na počesť rieky Gangy.

 

Rajendraprasad ghát

Podľa Kashiprasada Jaiswala v 3. storočí nášho letopočtu tu králi vykonávali rituál obetovania koní. Na tomto mieste sa kúpali sluhovia a hlavný kôň, preto dostal názov „Ghoda“ (kôň) ghát. Do roku 1958 bol na brehu obrovský obraz koňa. Počas 7.-19. storočia to bolo známe miesto predajom koní; na ich prepravu sa používali člny. Do začiatku 80. rokov 20. storočia sa tento ghát používal aj ako trajektová stanica zaoberajúca sa obchodom s drevom, pieskom a kamennými platňami. Renováciu a reštrukturalizáciu vykonala v roku 1984 vláda štátu Uttar Pradesh. Kúpu sa tu aj nejakí pútnici, ale ich počet je zanedbateľný. V hornej časti v blízkosti sú tri svätyne. Novopostavené konštrukcie zničili pôvodné účely ghátu. Očakáva sa ale, že s podporou aktívnej participácie ľudí a rozvojom bude toto dedičstvo ochránené.

 

Scindia ghát

Ghát hraničí s Manikarnikou na severe s chrámom Šiva, ktorý leží čiastočne ponorený v rieke Ganga v dôsledku nadmernej hmotnosti konštrukcie ghátu asi z pred 150 rokov. Nad ghátom sa v bludisku uličiek nachádza niekoľko dôležitých svätýň. Podľa mytológie sa tu narodil Agni, hinduistický boh ohňa.

 

Shivala ghát

V dávnej minulosti sa Shivala Ghat rozprestieral na neďalekých ghátoch a v polovici 19. storočia sa táto oblasť rozdelila na päť samostatných ghátov. Až do polovice 20. storočia bol tento ghát súčasťou veľkého festivalu Budhva Mangal („starý utorok“). Pri tejto príležitosti bola táto oblasť plná vyzdobených lodí a hrali tu rôzne hudobné skupiny. Táto tradícia sa už ale nedodržiava.

 

Tripura Bhairavi ghát

Tripura Bhairavi ghát je posvätným miestom juhoindických pútnikov, najmä tých, ktorí prichádzajú z Karnataky a z Tamil Nadu. Svoj názov odvodzuje od Tripura Bhairavi, piatej veľkej kozmickej sily hinduistického panteónu, ktorého svätyňa sa nachádza na tomto gháte.

Vijayanagaram ghát

Vijayanagaram Ghat bol pomenovaný po bývalom kniežacom štáte Vijayanagaram v južnej Indii. V roku 1890 Maharádža z Vijayanagaramu poskytol finančné prostriedky na výstavbu tohto ghátu. Toto je jediný ghát, ktorý predstavuje štát Ándhrapradéš.

 

Všetky gháty boli krásne pri východe slnka z loďky. Pre mňa osobne bol ale najsilnejším ghátom Manikarnika, kde sa vykonávajú po stáročia kremácie.