Ráno sme s dvojicou z francúzska po nevydarenom pobyte v Rišikeši cez festival vystúpili z vlaku v Katudame a zobrali sme si taxík do mesta Almora. Cesta bola veľmi pekná – všetko kvitlo, potok šumel, hmyz bzučal, bolo ticho a všetko bolo zelené a čisté.

Na začiatku sme mali problém nájsť hotel. Hotely boli buď v hroznom stave alebo boli obsadené. Nakoniec sme sa rozhodli ostať v jednom hoteli s peknou vyhliadkou na údolie. Kúsok od tohto hotela sa nachádzal malý slam s chudobnými ľuďmi. A tu sa stal jeden príbeh, ktorý sa začal ehm… kravským lajnom.

Ako sme išli s batohmi a hľadali sme ubytovanie, prišiel za mnou jeden strašne otravný muž a snažil sa ma presvedčiť, aby som išla do jeho hotela. Stále ma otravoval. V Indii sú títo dohadzovači alebo samotný majitelia obchodov, hotelov, cestovných kancelárií bežnou súčasťou, ale tento bol mimoriadne dotieravý. Keď som mu už naozaj nahnevane povedala NIE, stúpila som so sandálou do obrovského teplého kravského lajna. Keď to muž zbadal, okamžite utiekol preč. Bola to zábavná situácia … moja noha bola totálne špinavá, nemala som so sebou žiadnu vodu a tento chlap, ktorý išiel dlho so mnou, namiesto toho aby mi pomohol, tak ušiel.. (:

A ako som tam bezradne stála, pribehlo ku mne malé radostné dievčatko zo slamu. Keď videla, čo sa mi stalo, okamžite bežala spať do slamu a priniesla mi vodu z fľaše a začala mi nohu oblievať. Chcela som jej to zobrať, aby som si to umyla sama, ale ona nechcela. Keď sa voda minula, bežala po ďalšiu. Takto sa to opakovalo asi tri krát. Zakaždým, keď ku mne prišla, milo sa na mňa usmievala.

Keď bola moja noha čistá, dievčatko na mňa pozrelo so širokým úsmevom a rozbehla sa domov. Ostala som tam nehybne stáť, pretože som to nechápala.  Myslela som si, že si hneď začne pýtať peniaze, ale nespravila to. Tak som ju zavolala spať a samozrejme som jej dala nejaké peniaze, ktoré im aspoň trochu môžu pomôcť v ťažkom živote. Odvďačila sa mi znova tým istým milučkým úsmevom a radostne bežala spať.

Toto je príklad typického indického kontrastu. Bohatý muž, ktorý chcel zarobiť na mne ešte viac peňazí, radšej ušiel preč, a malé dievčatko nezištne s úsmevom na tvári robilo všetko preto, aby mi pomohla a nečakalo odo mňa vôbec nič.

U nás na Slovensku sa hovorí, že ak niekto stúpi do hovna, bude mať šťastie. Nasledujúci deň bol pre mňa jedným z najhorších a zároveň najšťastnejších dní aké som kedy v Indii zažila. To či som mala šťastie kvôli tomuto zážitku už asi nezistím, ale zdá sa, že na tomto prísloví aj môže byť niečo pravdivé.