Do hlavného mesta Gruzínska, Tbilisi, som prišla z Vardzie.  Tbilisi som si chcela dôkladne pozrieť, a preto som si na jeho prehliadku vyhradila dva celé dni. Ostala som tu ale dlhšie, pretože som z mesta chodila aj na denné výlety do okolia.

Musím uznať, že farebné Tbilisi sa mi hneď na prvý pohľad zapáčilo a cítila som sa v ňom veľmi dobre. Staré mesto je dokonca zapísané v zozname UNESCO a nachádza sa tu množstvo atrakcií.

Tbilisi bolo počas svojej histórie miestom, kde sa stretávali rôzne kultúry, výsledkom čoho je živá a rôznorodá populácia. Mesto slúžilo aj ako dôležitá zastávka na Hodvábnej ceste medzi Európou a Áziou.

Čo teda vidieť v Tbilisi? Tu je môj vlastný zoznam 20 zaujímavých vecí, rozdelený na dva dni:

1. deň

Trh pri Suchom moste

V meste sa nachádza viacero pouličných trhov, kde môžu miestni obyvatelia a návštevníci nakúpiť rôzne remeselné produkty alebo obdivovať tradičné remeslá. Jedným z nich je aj trh pri Suchom moste. Práve tu som začala svoju prehliadku mesta.

 

Hodinová veža

Od trhu som sa presunula cez úzke uličky k Hodinovej veži. Hodinová veža je súčasťou budovy bábkového divadla, ktoré vytvoril gruzínsky režisér, scenárista a výtvarník Rezo Gabriadze. Na vrchu sú krásne maľované dvierka, ktoré sa každú hodinu otvoria, a zvnútra sa vynorí anjel, ktorý zazvoní na zvonček. Keď počujete zvonenie, mali by ste si niečo želať.

Pod hodinami je malé bábkové divadlo, kde dvakrát denne o 12:00 a 19:00 uvidíte krátku hru s názvom Kruh života: stretnutie chlapca a dievčaťa, manželstvo, pôrod a pohreb. Na spodnej fasáde veže sú dva vyzdobené panely, ktoré boli vyrobené z približne sto dlaždíc. Aj tieto dlaždice vyrobil Rezo Gabriadze.

 

Námestie slobody

Cez úzke uličky som prešla k Námestiu slobody. Námestie slobody je hlavným námestím Tbilisi a je jedným z najľudnatejších a najobľúbenejších miest v meste. V strede námestia stojí pamätník sv. Juraja. V okolí Námestia slobody sa nachádzajú hotely, obchody, banky, nákupné centrum Galleria Tbilisi, ale aj Múzeum gruzínskeho umenia, kino Rustaveli a Gruzínske národné múzeum.

 

Námestie Vakhtang Gorgasali

Z Námestia slobody som prešla okolo Múzea ilúzii až na námestie Vakhtang Gorgasali. Pre mňa bolo toto námestie jedna z najkrajších častí Tbilisi. Nachádza sa priamo pod kopcom s farebnými domčekmi. Na námestí sa nachádza aj niekoľko kaviarní a obchodov so suvenírmi.

 

Domčeky nad riekou Kura

Išla som sa z námestia prejsť kúsok popri rieke, kde ma zaujali na druhej strane farebné domčeky. Tieto domčeky sú postavené priamo nad útesom.

 

Kostol Metekhi

Vrátila som sa späť a z námestia som prešla známym mostom Methekhi a išla som si pozrieť aj kostol s rovnakým názvom na pravej strane. Kostol Metekhi je jedným z najstarších kostolov v Tbilisi. Výskumníci potvrdzujú, že chrám bol postavený v 6. storočí. Z kostola je tiež krásny výhľad na protiľahlý kopec s farebnými budovami starého mesta.

 

Rike park

Zišla som dole a išla som sa pozrieť do Rike parku. Ride park je pekný nábrežný park, ktorý sa nachádza neďaleko Starého Mesta a ponúka výhľad na mesto a rieku. V rámci parku sa nachádza niekoľko zaujímavých stavieb.

 

Divadlo a galéria

V rámci Hike parku sa nachádza aj jedna z najzaujímavejších stavieb v Tbilisi – divadlo a galéria. Navrhol ju taliansky dizajnér Fuksas. Dva sklenené futuristické tubusy vyzerajú naozaj ako z budúcnosti. Každý objekt je trochu inak tvarovaný a má iné využitie. Oba objekty sa ale skvele dopĺňajú.

Celková úžitková plocha oboch objektov je až 9 200 metrov štvorcových, z toho výstavná hala ponúka 2 000 metrov výstavnej plochy a divadlo má 566 miest. Interiér je tiež futuristický.

 

Most mieru

Druhou zaujímavou stavbou v rámci parku je moderný Most mieru, ktorý spája starú a modernú časť mesta, a symbolizuje jednotu minulosti a súčasnosti.

 

Lanovka v starom meste

Dolná stanica lanovky sa tiež nachádza v Ride parku. Z lanovky vidno mesto zase z inej perspektívy. Obojsmerný lístok stojí 5 GEL. Mojím plánom bolo na lanovke vyjsť iba hore a dole zísť pešo.

 

Socha Matky Gruzínska

Na vrchu som si pozrela krásny výhľad na mesto a prešla som k Soche Matky Gruzínska. Táto ikonická socha s názvom Kartlis Deda alebo „Matka Gruzínska“ symbolizuje silu a odolnosť gruzínskeho ľudu.

 

Opevnenie Narikala

Od sochy a vrchnej stanice lanovky sa dá prejsť až po opevnenie Narikala. Pevnosť je otvorená 24 hodín denne, 7 dní v týždni. V areáli je neustále ochranka a vstup je zadarmo. Cez pevnosť vedie turistický chodník. Z pôvodnej pevnosti sa zachovalo pomerne málo, ľudia sem chodia kvôli množstvu vyhliadkových miest. Jediná dobre zachovaná budova je Kostol sv. Mikuláša. V blízkosti sa nachádza aj Botanická záhrada.

 

Kaňon Leghvtakhevi

Z Narikali som prešla pešo opäť dole do starého mesta a zamierila som ku kaňonu Leghvtakhevi. Aj toto miesto sa stalo mojím obľúbeným v rámci prehliadky mesta. Jedná sa o úzky kaňon, s chodníkmi na bokoch. Hore na skalách sú postavené farebné domčeky. Toto miesto vyzerá naozaj magicky. V kaňone sa nachádzajú aj dva mosty lásky. Kaňon končí vodopádom. Tu som si uvedomila, že v Tbilisi sa naozaj nachádza úplne všetko.

 

Mešita Jumah

Vrátila som sa a išla som sa pozrieť k známej farebnej mešite Jumah. Mešita Jumah je jedinou mešitou na svete, kde sa už viac ako 150 rokov spoločne modlia šiitskí a sunnitskí moslimovia. Okrem toho má mešita Jumah dva mihráby (miesta, kde stojí imám a vedie modlitby). V tejto mešite sa okrem typických modlitieb slávia aj všetky islamské sviatky.

 

Sírne kúpele

Hneď vedľa mešity sa nachádzajú sírne kúpele. Tbilisi je známe svojimi prírodnými horúcimi prameňmi, ktoré sú po stáročia neoddeliteľnou súčasťou mestskej kultúry. Podľa legendy Tbilisi založil v 5. storočí kráľ Vakhtang I. Gorgasali, ktorý počas lovu v tejto oblasti objavil horúce pramene. Dokonca aj názov „Tbilisi“ je odvodený zo starého gruzínskeho slova „tbili“, čo znamená „teplý“. Vzťahuje sa práve na tieto horúce pramene.

Tento deň som ukončila v reštaurácii a dala si skvelé gruzínske jedlo. Z prvého dňa v hlavnom meste Gruzínska som mala super pocit, keďže tu môžete nájsť rôzne atrakcie a zaujímavé miesta naozaj na každom kroku. Na druhý deň som sa chcela ísť pozrieť do západnej časti mesta.

 

2. deň

Múzeum etnografie

Do Múzea etnografie som sa dostala autobusom. Tento skanzen obsahuje reálne domy zo všetkých oblastí Gruzínska. Niektoré domy boli prestavané a niektoré boli zakúpené, rozobrané a v múzeu znovu zmontované. Vo väčšine domčekov nájdete aj priateľských zamestnancov, ktorí sa starajú o oheň a ochotne vám porozprávajú o histórii domu, rodinách, ktoré v ňom žili, a spôsobe ich života. Toto múzeum ma veľmi pozitívne prekvapilo. Určite sa tu dozviete veľa vecí o spôsobe života Gruzíncov v rôznych častiach krajiny, a odporúčam ho navštíviť ešte pred tým, ako začnete spoznávať iné časti krajiny.

 

Korytnačie jazero

Z múzea som pešo prešla k tzv. Korytnačiemu jazeru, kde chodia oddychovať miestni ľudia. Po prehliadke múzea sa tu dobre odpočívalo pri studenom nápoji v reštaurácii pri jazere.

 

Stará lanovka

Lanovka, ktorá spája Korytnačie jazero s centrom mesta, bola postavená v roku 1965. Jedná sa o dve staré kabínky, ktoré premávajú hore-dole. Lanovka býva často dosť plná, ale cítila som sa v nej bezpečne. O to horšie to bolo neskôr na starých lanovkách baníckom meste Chiatura.

 

Vake park

Vake park sa nachádza kúsok od spodnej stanice lanovky. Je to odpočinkové miesto pre domácich. Park bol vytvorený rok po skončení 2. svetovej  vojny. Dokonca sa tu každoročne dňa 9. mája stretávajú veteráni z 2. svetovej vojny, aby oslávili Deň víťazstva. Na konci parku je socha, ktorá zobrazuje ženu oslavujúcu koniec vojny. V rámci parku sa nachádzajú aj kaviarne, reštaurácie, fontána a letné kino.

 

Katedrála najsvätejšej trojice

Podvečer som sa ešte verejnou dopravou presunula ku Katedrále najsvätejšej trojice. Je to hlavná gruzínska ortodoxná katedrála, ale aj tretia najväčšia východopravoslávna katedrála na svete. Stavba katedrály Najsvätejšej Trojice predstavuje jednotu gruzínskeho národa.

Tbilisi je zatiaľ jedno z najkrajších hlavných miest, ktoré som navštívila. Dokopy som tu ostala asi týždeň, pretože som išla aj na výlety do mestečka Mccheta, do jaskynného mesta Uplisciche, vyrážala som z neho aj do dedinky Kazbegi a bol to aj počiatočný bod návštevy Azerbajdžanu.