V Gruzínsku som priletela na letisko pri meste Kutaisi, kde som ostala v jednom penzióne s veľmi milými domácimi. V tomto meste som ostala iba jednu noc. Po prílete som sa išla pozrieť do centra mesta Kutaisi a na miestny trh.

V tejto časti sveta som ešte nebola, a preto ma hneď prekvapilo, ako ešte stále zo všadiaľ cítiť vplyv Ruska a socializmu. Sochy, mozaiky a veľmi staré ošarpané paneláky.

A na miestnom trhu som zistila krutú pravdu, čo sa ruštiny týka. Naivne som si totižto myslela, že mi budú ľudia rozumieť, keď budem rozprávať po slovensky, ale použijem ruský prízvuk. Výsledok? Nerozumeli. Nejak som verila, že to bude fungovať, ale nefungovalo, a tak som hneď prvý deň pochopila, že dorozumievanie v Gruzínsku bude o niečo zložitejšie, ako som si pôvodne myslela.

Na druhý deň som odišla na prvé zaujímavé miesto v krajine – Varzdia. Do Vardzie nešiel žiadny priamy spoj, tak som išla z autobusovej stanice v Kutaisi maršrutkou do Akhaltsikhe, a odtiaľ som prestúpila do druhej maršrutky smerujúcej do Varzdie. Gruzínci sú veľmi priateľskí ľudia, tak mi všade pomáhali, aby som nastúpila do správnych maršrutiek.

 

Jaskynné mesto Vardzia

 

Ubytovala som sa v penzióne Guest House Alexandre. Ak chcete ubytovanie, čo najbližšie k jaskynnému mestu, potom skúste napríklad penzión Сhachkari alebo dokonca známe ubytovanie vo Vardzia Glamping, a prespať v presklených kupolách s krásnym výhľadom na hory a hviezdy.

Ešte v tento istý deň som išla na prehliadku samotnej Varzdie. Z penziónu som si ku kamennému mestu zobrala taxík za 5 GEL. Vstup do Vardzie stojí 15 GEL (približne 5€).

Vardzia je jaskynné kláštorné mesto, ktoré bolo vybudované na ľavom brehu rieky Mtkvari v 12. storočí v stene hory Erušet. Mesto dal postaviť gruzínsky kráľ Juraj III ako hraničnú pevnosť proti nájazdom Turkov a Peržanov. Jeho dcéra Tamara stavbu dokončila, zriadila v nej kláštor a neskôr tu aj žila.

Podľa legendy kráľovná Tamara navštívila túto oblasť so svojím strýkom, keď bola ešte malé dieťa. Ako dieťa sa pred strýkom ukrývala v jaskyniach, a ten ju hľadal. V jednej chvíli počul, ako Tamara vykríkla: „Ak War Dzia!“, čo znamená „Tu som, strýko!

Neskôr tento komplex dostal názov „Vardzia“ podľa zážitku z detstva kráľovnej Tamary.

Vardzia je vytesaná do steny s dĺžkou asi 500 metrov a výškou 100 metrov s kostolom Nanebovzatia Panny Márie v strede, ktorý rozdeľuje celý komplex na východnú a západnú časť. Stavitelia pritom na vyhĺbenie jaskýň využívali skalné výstupky, ktoré boli medzi sebou poprepájané tunelmi, schodiskami a terasami.

Na západnej strane sú jaskyne umiestnené na 3 až 7 poschodiach a na východnej strane až na 13 poschodiach. Sú orientované na juh, vďaka čomu má komplex dostatok denného svetla a tepla. Najvyššie položená jaskyňa v komplexe má 1 462 metrov nad morom.

Pôvodne bolo pre obyvateľov vytvorených až 3 000 obydlí pre 50-tisíc ľudí. Každé obydlie dokonca pozostávalo z troch miestností. Okrem toho tu bola aj mestská pokladnica, kostol, knižnica, pekárne, stajne a nádrže na kúpanie.

 

Jaskyne Vardzia pozostávali z 1 až 4 miestností a niekedy boli na dvoch prepojených úrovniach. Vo vnútri jaskýň bolo niekoľko nástenných výklenkov na riad, sviečky a posteľnú bielizeň. Väčšina jaskýň mala aj sklad a niektoré mali modlitebňu s oltárnym výklenkom.

Mesto bolo zásobované vodou viacerými spôsobmi. Najdôležitejším bola 3,5-kilometrová vodovodná rúra z obce Horná Vardzia. Toto potrubie mohlo do mesta dodať až 160 000 litrov vody za 24 hodín. Severne od hlavného kostola v strede hory je zase prírodný prameň, kde voda presakuje zo skál a skladuje sa v nádrži. Taktiež sa zbierala dažďová voda, ktorá stekala po vonkajších stenách jaskynného mesta a bola odvádzaná do rôznych nádrží.

Napriek silným zemetraseniam na území sa dnes zachovalo 750 miestností na ploche 900 m² a ešte dnes tu žijú mnísi, ktorí fungujú ako sprievodcovia.

Vo Vardzii je totižto až 15 jaskynných kostolov, z ktorých dva slúžia až dodnes: kostol Ananauri v západnej časti komplexu a hlavný kostol v centrálnej časti.

Nachádzalo sa tu aj 6 veľkých a 22 malých vínnych pivníc, v ktorých sa našlo 235 vínnych nádob s celkovou kapacitou 100 000 litrov.

Prehliadku tohto mesta som si veľmi užila. Z terás boli krásne výhľady na údolie, ale veľmi zaujímavé boli aj sprístupnené tunely. Vo Vardzii je niekoľko malých a veľkých tunelov, najkratší má dĺžku 16 metrov a najdlhší až 220 metrov.

Varzdia bola úžasná. Unavená po celom dni som sa vrátila do penziónu, a ešte som sa na odporúčanie majiteľa išla prejsť k rieke.

Potom bola večera a k dobrému jedlu pán domáci ponúkal aj množstvo lokálneho vína a národného alkoholu čača.

Inak, keď už sme pri tom víne, podľa archeológov prvé zvyšky hrozna a hroznových semien na svete pochádzajú práve z Gruzínska z pred 6000 rokov.

Prastarí Gruzínci zistili, že hroznová šťava sa dá premeniť na víno tak, že ju počas zimy zakopú pod zem v tzv. qvevris . Sú to hlinené nádoby, ktoré sa tisíce rokov používali na skladovanie a dozrievanie vína. Tieto nádoby boli veľmi kvalitné a mohli zostať pod zemou až 50 rokov! Qvevris sa dokonca stali neoficiálnym symbolom gruzínskeho národa.

Na druhý deň ma čakal presun do hlavného mesta Gruzínska, Tbilisi. Išla som znova maršrutkami s prestupom v Akhaltsikhe. V Akhaltsikhe  čakala ďalšia maršrutka, až kým sa nenaplní. Po ceste som dostala zopár ponúk na sobáš a ani som sa nenazdala a ocitla som sa v Tbilisi na stanici metra.