Obťažovanie v Indii je bohužiaľ celkom bežná vec. Noc, keď ma jeden cudzí intoxikovaný Ind obťažoval, považujem za jeden z najhorších momentov, aké som kedy v Indii zažila. Vo všeobecnosti mám Indiu veľmi rada, ale niekedy prišlo k situáciám, pri ktorých som sa chcela teleportovať na iné, bezpečnejšie miesto. Po niekoľkých dňoch v Puskare a po takmer mesiaci cestovania po Indii s kamarátom som sa rozhodla odísť z hotela, kde sme boli spolu ubytovaní. Potrebovala som si len na pár dní oddýchnuť a byť chvíľu sama.

Puškar

Zbalila som si veci a išla som si pozrieť nejaké iné ubytovanie. Pretože som nevedela, kde zostanem, nedala som vedieť ani kamarátovi. Našla som jeden hotel neďaleko hlavného bazáru. Izby boli úplne štandardné, ale páčila sa mi záhrada s bazénom, a 3 bratia – majitelia – sa zdali byť tiež milí. Prvá noc bola v poriadku. Ale druhú noc sa stalo niečo, čo ma na smrť vystrašilo.

Izby sa nachádzali na prízemí a na prvom poschodí, a vchádzalo sa do nich zvonka. Budova s ​​izbami sa nachádzala v zadnej časti záhrady za bazénom. Majitelia bývali v domčeku vedľa kuchyne v prednej časti záhrady. Moja izba bola posledná na rohu na prízemí. V izbe boli celkom pevné vstupné dvere a okno s mrežami, ktoré chránili pred opicami.

Bola som už unavená, tak som sa prezliekla do pyžama. Pred spaním som sa ešte išla pozrieť von k bazénu. Všimla som si jedného muža pri bazéne pred mojimi dverami. Pretože bola tma, nevidela som dobre, kto to je, ale myslela som si, že je to jeden z majiteľov hotela. Začal mi dávať divné otázky, ako sa volám, či cestujem sama a podobne. Pretože som si myslela, že je to majiteľ, pokračovala som v rozhovore a odpovedal som mu. Zrazu sa však kúsok posunul, na tvár mu dopadlo svetlo z lampy nad bazénom a ja som si všimla, že to nie je majiteľ, ale nejaký neznámy Ind s krvavým a pomäteným pohľadom. Zľakla som sa. Dopovedala som vetu a čo najrýchlejšie som išla do izby, a zamkla som sa.

Počula som približujúce sa kroky. Prišiel k mojim dverám a zaklopal. „Katarína, otvor dvere!“ Začal túto vetu dokola opakovať. Neodpovedala som. Zapla som si televízor a tvárila som sa, že sa nič zvláštne nedeje. Ale potom začal do dverí silno kopať. Okamžite som zavolala majiteľom, ale môj telefón vôbec nefungoval. Potom som zavolala kamarátovi, ale tiež sa vôbec nedalo dovolať. Internet nefungoval. Vykopávanie dverí neprestávalo. Začala som teda po ňom kričať aj ja, že ak s tým neprestane, zavolám políciu. Neprestal.

V Lonely Planet som našla číslo na políciu. Tento hovor išiel skutočnosť. Snažila som sa nejakému policajtovi na druhej strane vysvetliť situáciu v angličtine, ale odpoveď policajta bola: Madam, madam, hindi, hindi, no English. Policajti nerozprávali po anglicky. Tak som sa mu pokúsila nadiktovať adresu hotela. Odpoveď bola taká istá: Madam, hindi, no English. Zložila som telefón a zostala som úplne bezradná. Nedalo sa nič robiť, len čakať, čo sa bude diať. Poslala som kamarátovi smsku s adresou môjho hotela v nádeji, že ju dostane. Ten blázon kopal do dverí stále agresívnejšie, ale našťastie dvere boli veľmi pevné a tlaku zatiaľ odolávali.

Zbalila som si všetky veci, batoh som dala do kúpeľne a kúpeľňu som zamkla zvonka. Kľúč som si dala do malej malej tašky, kde som mala všetky dôležité veci. Vzala som do ruky sklenenú fľašu od Sprite, ktorú som mala v izbe, a postavila som sa za dvere. Vypla som TV a zhasla som svetlo. Rozmýšľala som tak, že ak by dvere vyrazil, jediné, čo som mohla použiť, bola práve tá sklenená fľaša. Ovalila by som ho s ňou spoza dverí, kde som čakala. Ind buď búchal a kopal na dvere, alebo sedel v tichosti pred dverami a čakal. Vtedy som len počula, ako dýcha. Asi po hodine som bola už taká vyčerpaná, že som padla do postele a pomaly som začal zaspávať. Bol zrovna vo fáze ticha. Upadla som na chvíľu do mikrospánku. Prebrala som sa na to, že za dverami som počula hlas môjho kamaráta. Uvedomila som si, že už je po všetko. Prežila som. Spýtala som sa ho spoza dverí, či vidí v záhrade nejakého muža. Nevidel, tak som otvorila izbu a neskutočne mi odľahlo. Zachránil ma. Povedal mi, že sa len tak zobudil uprostred noci, čo sa mu bežne nestáva, pozrel sa na telefón a zbadal odo mňa SMSky a prečítal si moje zúfalé správy s adresou a s prosbou o pomoc.

Vzala som si batoh a išla som za majiteľom hotela, aby mi vysvetlili, čo sa to tu dialo. Snažili sa zistiť, kto je ten muž. Podľa môjho popisu usúdili, že je to ich indický kamarát, ktorý žije v USA, ale prišiel na dovolenku do Indie a zostal v ich hoteli. Tvrdili, že bol opitý. Ale keď som im povedala, že aj v zúfalstve volala políciu, zmenili svoje správanie. Zrazu boli agresívni a začali na mňa kričať, ako som to mohla urobiť, pretože ak by polícia prišla do hotela, zhoršilo by to ich povesť. Ostala som bez slov. Povedali mi, že ak nebudem hovoriť o incidente, môžu mi dať jednu noc v ich hoteli zadarmo. Len som sa na nich ironicky usmiala a s kamarátom som z hotela odišla.

Takže dievčatá, neurobte v Indii tú istú chybu, akú som vtedy urobila ja, a oceňte každú milú spoločnosť, ktorú máte v podobe vášho cestovateľského kamaráta. Niekedy je náročné tráviť všetok čas len s jednou osobou, ale je to lepšie ako zažiť to, čo som zažila ja. Neviem a ani si nechcem predstaviť, čo by ten muž so mnou urobil, keby sa mu podarilo vtrhnúť do mojej izby. Našťastie sa nič nestalo, ale mala som veľké poučenie, aby som si v Indii dávala na mužov veľký pozor. Po celom svete cestujem výhradne len sama, ale India je naozaj miesto, kde je lepšie mať pri sebe blízkeho človeka.

Všetko sa ale našťastie dobre skončilo a na druhý deň sme si už spolu v Puškare užívali denný život v okolí posvätného jazera.