Vždy som chcela navštíviť Tibet, ale keď som si zisťovala informácie o tom, ako sa tam dostať, uvedomila som si, že je to celkom komplikované. V minulosti som ale zistila, že existuje ľahší spôsob, ako sa dostať na miesto, ktoré je veľmi podobné Tibetu. Ladakh. Neváhala som, a zahrnula som ho do svojho plánu počas mojej prvej cesty do Indie. A tento región s hlavným mestom Leh sa mi zapáčil natoľko, že som sa do neho zamilovala a vrátila som sa sem aj počas mojej druhej cesty.

Do Lehu sa dá dostať viacerými spôsobmi. Buď dvoma pozemnými cestami alebo letecky. Prvá cesta sem vedie zo Srinagaru a druhá, ktorú som absolvovala ja, je adrenalínová 40 hodinová cesta z Manali. A Manali je s hlavným mestom Indie Naí Dillí spojené s priamymi autobusmi. Najpohodlnejším spôsobom, ako sa dostať do Lehu, je ale letecky. Niekoľko leteckých spoločností ponúka priame lety do Lehu z Naí Dillí.

Leh je naozaj podobný tibetskému hlavnému mestu Lhasa a celý Ladakh je podobný Tibetu. Preto je Ladakh známy aj ako Malý Tibet. Vždy bol spájaný s veľmi silnou tibetskou budhistickou kultúrou, ktorá sa datuje stovky rokov nazad, s lámami a mystickými kláštormi pokrývajúcimi túto krásnu vysokohorskú krajinu. V regióne Chang Tang vo východnom Ladaku tibetskí kočovníci stále pokračujú v tradíciách svojich predkov, pasú ovce a kozy, z ktorých zbierajú pašmínu, čo je cenná vlna, ktorú predávajú na trhoch v Kašmíre.

Ladačania prezentujú silné tibetské väzby aj vo svojom vzhľade. Hlavným jazykom Ladakhu je ladakština, tibetský jazyk. Ich kultúra je podobná tibetskej kultúre, ladacké jedlo má veľa spoločného s tibetským jedlom, architektúra Ladakhu obsahuje tibetské a indické vplyvy a hudba ladackých budhistických kláštorných festivalov, podobne ako tibetská hudba, často zahŕňa náboženské spevy v tibetčine alebo sanskrte, neoddeliteľnej súčasti budhistického náboženstva.

Pocit, že som v Tibete som znova nadobudla po dvoch dňoch aklimatizácie na izbe v penzióne Rabyang, aby som predišla výškovej chorobe. Išla som sa poprechádzať po Lehu, aby som si pripomenula miesta, ktoré som navštívila minulý rok.

Z penziónu som sa vybral cez hlavný trh smerom k dominante mesta – palácu Leh. Po ceste som sa zastavila v budhistickom kláštore a v hlavnej mešite, ktorá sa nachádza hneď oproti.

Cesta vedie úzkymi uličkami okolo domov miestnych obyvateľov do paláca. Pomaly som stúpala hore. Z paláca je nádherný výhľad na mesto a vzdialené hory. Zaujímavosťou je, že bol postavený podľa vzoru paláca Potala v Lhase v Tibete

Z paláca som prešla opäť cez mesto na protiľahlé krásne miesto s výhľadom. Z tohto miesta je palác ako na dlani. Dlho som tu sama sedela a myslela som na všetky tie pozitívne veci, ktoré mi dala India a špeciálne Ladakh.

Po dlhšej prechádzke v Lehu som išla späť do penziónu a s dvoma ubytovanými hosťami s Kórei sme sa dohodli, že na druhý deň pôjdeme spolu pozrieť do kláštoru Hemis na budhistický festival, ktorý sa odohrával práve v dňoch mojej návštevy.