Po prekonaní kultúrneho šoku v Naí Dillí sme si už v Himalájach trochu zvykli na indickú kultúru. Vlastne sme si mysleli, že sa nám už podarilo dostatočne aklimatizovať. Jeden kamarát sa vrátil na Slovensko a ja s druhým kamarátom sme ešte pokračovali v našej ceste po Indii. Z Lehu sme leteli späť do Naí Dillí a v ten istý deň sme si kúpili lístok na vlak do Agry. Keď sme čakali na vlakovej stanici, videla som na parkovisku veľmi chorého muža. Bol celý posiaty muchami. Hneď vedľa neho stáli dvaja muži, ktorí vyzerali ako z vyššej kasty a vôbec si tohto muža nevšímali. Ďalšie stovky ľudí prechádzali okolo v trme vrme, ale nikto neurobil nič. A toto je žiaľ v Indii realita. Bol to hrozný pohľad a môj kultúrny šok sa začal znova. Takéto, a ešte horšie scény tu žiaľ človek vidí veľmi často, ale nemôže v podstate urobiť nič. Nedá sa zachrániť všetky tie milióny ľudí z nižších kást. Je to hrozné, ale musíte sa zmieriť s tým, čo vidíte. Aj kvôli tomuto vás India do konca života naučí vážiť si, čo máte doma.

Vrátila som sa na nástupište. Mysleli sme si, že už prišiel náš vlak. Opýtali sme sa jedného muža, či je to vlak do Agry. Prikývol, že áno. Nastúpili sme do vlaku, našli si miesta a vlak sa pohol. Chcela som sa ešte uistiť, či je toto naozaj náš vlak, a spýtala som sa sprievodcu. Zakričal: „Nie, nie, nie!“. V momente sme vzali späť batohy, rozbehli sa smerom k dverách a nastala chvíľa, ktorú som si myslela, že tiež nikdy nezažijem. Vyskakovanie z idúceho vlaku. Vlak bol ešte stále na nástupišti, Indovia vonku videli, že chceme vyskakovať, tak bežali spolu s nami a chytali nás. Najprv som skočila ja, a dopadla som bez zranenia, kamarát sa trošku udrel, ale obaja sme boli v poriadku. Až za pár minút konečne prišiel náš vlak do Agry. Mali sme za sebou ďalšiu lekciu. Keď Indovia nevedia správnu odpoveď, vždy odpovedia áno. S týmto treba rátať a veci si treba overovať u viacerých ľudí.

Vlak do Agry meškal a my sme dorazili neskoro v noci. Zobrali sme tuk tuk do Taj Ganj – turistickej oblasti v meste Agra neďaleko Taj Mahalu a snažili sme sa nájsť ubytovanie. Nič sa nám ale nepáčilo, ubytovania tu vyzerali fakt zle. Keď sme boli v jednom hoteli a pýtali sa na izbu, vonku sa začal veľký boj s palicami medzi hinduistami a moslimami. Bola noc, tma a majiteľ hotela nám povedal, že môžeme ísť von a zapliesť sa s nimi do bitky, alebo zostať v hoteli v malej nepeknej a drahej izbe, ktorá bola ako jediná voľná. S bezpečnostných dôvodov chcel zamknúť hlavnú bránu. Nemali sme inú možnosť, len tam zostať., keďže sme sa ocitli v pasci. Bola to strašná noc – počúvanie hlasného rozhovoru majiteľa a jeho priateľov na recepcii vedľa izby a topenie sa vo vlastnom pote, pretože v izbe nebola klimatizácia a teplota bola okolo 40°C.

Ráno sme sa čo najskôr presunuli do dobrého hotela odporúčaného v Lonely Planet. A spali sme ďalej, pretože sme boli stále veľmi vyčerpaní.

Neskôr poobede sme išli navštíviť Červenú pevnosť. Tentokrát sme si zobrali bicyklovú rikšu. Dohodli sme sa na cene tak, že na nás rikšák počká pred pevnosťou, aby nás odviezol späť do hotela. Prešli sme vstupnou bránou v opevnení krásnej Červenej pevnosti a konečne sme sa ocitli v krajšom prostredí, ako je špinavé mesto Agra.

Veverička v pevnosti Agra

Červená pevnosť v Agre, známa aj ako „Lal Qila“, je populárne turistické miesto, ktoré bolo zapísané aj do zoznamu UNESCO. Pôvodne murovaná pevnosť, bola prvýkrát spomenutá v roku 1080, keď ju dobyl Ghaznavide. Prvý sultán, ktorý sa presťahoval do Agry a žil v pevnosti, bol Sikandar Lodi z Dillí. Po ňom tu žilo ešte veľa panovníkov a práve odtiaľto sa spravovala celá krajina.

Dnešnú podobu z červeného pieskovca jej dal Akbar, ktorý ju nechal prestavať, pretože pôvodná tehlová pevnosť bola vo veľmi zlom stave. Prestavba trvala osem rokov, pracovalo na nej približne 1 444 000 stavbárov. Červená pevnosť bola dokončená v roku 1573.

Červenú pevnosť v Agre možno opísať ako opevnené palácové mesto. Má 4 brány na štyroch stranách, ale turisti sa do pevnosti dostanú len cez bránu Amar Singh. Pevnosť pozostáva z 20 metrov vysokého múru z červeného pieskovca a niekoľkých budov vo vnútri. Pred hradbami sú hlboké priekopy. Hovorilo sa, že tam bolo kedysi veľa krokodílov, ktoré pevnosť chránili. Vo vnútri sme mohli vidieť niektoré z historicky najzaujímavejších zmesí hinduistickej a islamskej architektúry. Islamské dekorácie obsahujú zakázané obrázky živých tvorov – drakov, slonov a vtákov. Okrem toho je z terás krásny výhľad na Tádž Mahal v diaľke.

V pevnosti sme strávili niekoľko hodín, ale prichádzali mraky nesúce monzúnový dážď, tak sme išli nájsť nášho šoféra rikše. Na ceste späť do hotela začalo liať a náš rikšák povedal, že nás vezme do jedného obchodu, aby sme si pozreli nejaké veci. Okamžite sme to odmietli, pretože dážď bol veľmi silný a nemali sme radi tento druh trikov. Rikšáci vás odvezú do obchodu, do ktorého nechcete ísť, a keď si kúpite nejakú predraženú vec, budú mať províziu z predaja.  Ale stále na tom trval, tak sme na neho zakričali, že chceme ísť priamo do nášho hotela. Pred hotelom od nás potom pýtal dvojnásobnú sumu, než na akej sme sa vopred dohodli (už aj pôvodná dohodnutá cena bola na indické pomery vysoká). Tvrdil, že to bola cena len pre jednu osobu. Dali sme mu vopred dohodnuté peniaze a išli do hotela. Počuli sme, ako po nás ešte niečo kričal. S najväčšou pravdepodobnosťou, to nebolo nič pekné. V Agre sme strávili iba pár hodín, ale už sme mali toho mesta plné zuby. Na druhý deň nás ale čakala prehliadla pamiatky, kvôli ktorej sme sem prišli. Išli sme navštíviť veľkolepý Tádž Mahal.