Návrat do Indie: Milé stretnutie s himalájskou rodinou po roku v Ladakhu
Po roku čakania a odpočítavania dní som v Európe nasadla na lietadlo, ktoré ma odviezlo priamo do Dilí. Tam som pár hodín čakala na ďalší let priamo do Lehu. Tentokrát som si to už uľahčila letom, keďže som minulý rok absolvovala šialenú nebezpečnú 40 hodinovú cestu do tohto himalájskeho mestečka, kde som následne dostala výškovú chorobu.
Bola som veľmi unavená, ale šťastná, že som znova v Indii. Aby som sa vyhla výškovej chorobe, ráno po prílete som išla okamžite do penziónu Rabyang. Bývala som tu aj minulý rok a tento penzión bol počas mojej minuloročej cesty v Indii pre mňa tým najobľúbenejším ubytovaním. Názov Rabyang vznikol na základe mena najmladšieho syna majiteľa Kolta. Celú rodinu som si veľmi obľúbila. Koltovi som pár týždňov pred príletom písala presný deň a čas, kedy prídem, aby mi zarezervoval izbu.
Keď ma taxík priviezol, spôsobila som rodine hneď na úvod po vyobjímaní veľký šok. Kolto si pomýlil dátum, takže ma rodina očakávala až o týždeň neskôr. Napriek tomu bolo privítanie pekné a všetci sme sa veľmi tešili, že sa opäť po roku vidíme. Ale najviac som sa tešila asi ja, keďže som celý rok snívala o tom, ako budem znova v Himalájach. Bola som strašne vyčerpaná a začal sa u mňa prejavovať nedostatok kyslíka. Mala som pocit na odpadnutie a potrebovala som si ísť ľahnúť. Keďže Kolto nemal voľnú izbu, jeho manželka mi hneď pripravila posteľ u nich doma, čo som si veľmi vážila. Ľahla som si a do minúty som spala.
Spala som niekoľko hodín a keď som sa zobudila, moja izba už bola pripravená. Presťahovala som si veci a v izbe som potajomky vytiahla z tašky darčeky. Priniesla som im aj knižku o Slovensku, slovenskú tradičnú keramiku, sladkosti, a deťom nejaké hračky. Doma som vytlačila aj fotky mojej rodiny a môjho psíka, a našu spoločnú fotku z minulého roka.
Bola už tma. Vošla som do ich domu a slušne som sa spýtala, či ich môžem na chvíľku vyrušiť. Začala som im rozdávať darčeky. Myslím, že radosť, ktorú z nich mali, najlepšie vyjadrujú nasledujúce fotky.
Po rozdávaní darčekov bola v dome neopísateľne príjemná atmosféra. Spoločne sme sa navečerali. Po jedle sme sa ešte dlho rozprávali o tom, čo sa zmenilo v mojom a ich živote za posledný rok. Bola som strašne šťastná, pretože som bola na mieste, ktoré mi prirástlo k srdcu, a pretože som sa tento večer cítila ako člen jednej veľmi milej a dobrosrdečnej himalájskej rodiny. Doteraz považujem túto rodinu ako moju druhú ďalekú rodinu. Po peknom večery som si išla znova ľahnúť, aby som eliminovala možnosť vzniku výškovej choroby. Keď som po nejakom čase nabrala sily, detailnejšie som si išla pozrieť mestečko Leh.