Ráno som sa vybrala autobusom č. 201 zo Sliemy smerom k jednému z najkrajších miest južnej časti Malty – Blue Grotto. Hneď po vystúpení na zastávke som zišla dole po schodoch k malému prístavu Wied iż-Żurrieq, kde som si zakúpila lístok na loďku. Tieto miesta môžete navštíviť aj prenajatým autom. Auto si môžete požičať cez tento overený vyhľadávač, ktorý vám zobrazí všetky dostupné ponuky.

Okrem toho môžete ísť do Modrej jaskyne a chrámov aj prostredníctvom organizovaného výletu. V tomto prípade vám odporúčam tento konkrétny výlet cez Get Your Guide aj s odvozom a dovozom s vášho ubytovania.

Blue Grotto

Plavba po útesoch Blue Grotto (Modrá jaskyňa) trvá asi 30 minút a je to jedno z najkrajších prírodných miest, aké som na Malte videla.

Voda má krásny tyrkysový odtieň, ktorý vzniká odrazom slnečných lúčov od bieleho dna a vápencových stien jaskýň. Najlepšie je sem prísť dopoludnia, keď slnko dopadá priamo do jaskýň a všetko sa zafarbí do žiarivej modrej farby.

Po plavbe som sa vybrala k dvom slávnym megalitickým chrámom – Ħaġar Qim a Mnajdra, ktoré sa nachádzajú len asi 2 kilometre od Blue Grotto. Dá sa tam dostať pešo približne za 30 minút, no keďže bolo veľmi teplo a slnko silno pražilo, rozhodla som sa radšej počkať na autobus. Vstupné do areálu je 10 €, čo zahŕňa aj vstup do menšieho informačného centra s expozíciou o histórii týchto stavieb.

Chrámy Ħaġar Qim a Mnajdra

Chrám Ħaġar Qim je starý viac než 5000 rokov a objavený v roku 1839. Stojí na vrchole útesu a ponúka nádherný výhľad na more. Je výnimočný svojou architektúrou – vnútri sa nachádzajú kamenné priechody a miestnosti, ktoré kedysi slúžili na náboženské rituály.

Niektoré pôvodné reliéfy a rytiny sa dnes nachádzajú v Národnom múzeu archeológie vo Vallette. Najväčší kamenný blok váži vyše 20 ton a vedci dodnes presne nevedia, ako ho pravekí obyvatelia dokázali presunúť.

Asi o pol kilometra ďalej sa nachádza chrám Mnajdra postavený priamo pri útesoch s výhľadom na more, ktorý je o niečo menší, ale ešte zaujímavejší z astronomického hľadiska.

Jeho hlavný vchod je počas rovnodennosti zarovnaný s východom slnka, kedy slnečné lúče presne dopadajú na kamenné dosky vnútri chrámu. Počas letného a zimného slnovratu lúče dopadajú z iného uhla, čo dokazuje, že ľudia mali už v tej dobe znalosti o pohybe Slnka.

V chráme boli objavené aj malé sošky, oltáre a kamenné reliéfy, ktoré ukazujú, že starí obyvatelia Malty mali veľmi vyspelú kultúru.

Oba chrámy sú dnes chránené špeciálnymi prístreškami, ktoré ich ochraňujú pred počasím. Aj napriek tomu bolo fascinujúce stáť medzi týmito starobylými kameňmi a uvedomiť si, že tu ľudia žili, uctievali božstvá a pozorovali oblohu pred viac ako piatimi tisíckami rokov.

Tento deň bol môj posledný deň na Malte. Bol to síce krátky výlet, ale videla som množstvo krásnych a zaujímavých miest – od historickej Valletty až po starobylé chrámy a nádherné pobrežie. Maltu som si naozaj užila a určite by som sa sem ešte raz rada vrátila.