Počas štvrtého dňa mojej cesty po Malte po návšteve Mdiny a Rabatu som sa rozhodla navštíviť ostrov Gozo. Tento ostrov je menší a pokojnejší ako hlavný ostrov. Dá sa sem dostať dvoma spôsobmi: klasickým trajektom z prístavu Ċirkewwa, kam ide z Valletty autobus č. 222, alebo rýchloloďou priamo z Valletty, ktorá stojí 15€ spiatočne a je iba pre pasažierov. Ja som zvolila tradičný trajekt, ktorý premáva 24 hodín denne a je určený aj na prepravu áut.

Po príchode do prístavu Mġarr sa priamo pri východe z lode nachádza zastávka autobusov hop-on hop-off, ktorý premáva po celom ostrove, ale aj lokálnych autobusov.

Ja som sa rozhodla cestovať po ostrove lokálnymi autobusmi. Mala som vopred spravený plán. Ak sa vám takéto plánovanie ale nechce robiť, a chcete si počas dňa na Gozo pozrieť viac vecí, môžete si na hlavnom ostrove Malty požičať auto. Ak sa tak rozhodnete, odporúčam vám použiť vyhľadávač DiscoverCars pre tie najlepšie ponuky.

Alebo si môžete zaplatiť pohodlnú celodennú tour. V cene budete mať dopravu na Gozo z hotela na hlavnom ostrove, prehliadku množstva atrakcií na Goze a cestu späť.

Ak by ste si chceli pozrieť iba krásne pláže na ostrove Gozo a Camino, ako je napríklad Modrá alebo Kryštálová lagúna, pozrite si tento výlet loďkou cez GetYourGuide len za 25€.

 

Chrám Ġgantija

Ja som teda v prístave najskôr počkala na autobus číslo 301, ktorý ma previezol až na prvú zastávku na ostrove Gozo – megalitický chrám Ġgantija v mestečku Xagħra, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO. Vstupné je 10€ (kombinovaný tiket s mlynom) a chrám je otvorený denne od 9:00 do 17:00. K chrámu patrí aj menšie múzeum, v ktorom sa dajú vidieť zaujímavé artefakty, ktoré sa našli na ostrove.

Názov Ġgantija znamená v preklade „obor“. Ide totiž o jednu z najstarších stojacich kamenných stavieb na svete pochádzajúci z obdobia neskorej doby kamennej, približne 3600 – 3000 rokov pred Kristom. Chrám je dokonca starší než egyptské pyramídy či Stonehenge. Kedysi sa verilo, že ho postavili obri.

Zaujímavé je, že chrámy na Malte sa často vyskytujú v páre, a výnimkou nie je ani tento chrám. Komplex sa skladá z dvoch megalitických vápencových chrámov a múra, ktorý ich obkolesuje a spája. Severný chrám je asi o 400 až 500 rokov mladší, je menší a jednoduchší.

Napriek svojmu veku je stavba v pomerne dobrom stave, čo som si všimla najmä na múre spájajúcom chrámy. Výška vonkajších múrov má viac ako 5 metrov. Budovy boli postavané z obrovských kameňov vážiacich často niekoľko desiatok ton.

Podobne ako pri iných stavbách, aj pri tomto chráme sa uvažovalo o tom, ako stavitelia prenášali stavebný materiál z miesta jeho pôvodu. Pravdepodobná je teória, že materiál bol dopravený na guľatých kameňoch, ktoré boli podobné guliam z dela a ktoré sa našli v chráme.

 

Veterný mlyn Ta’ Kola

Len kúsok od chrámu sa nachádza mlyn Ta’ Kola, ktorý pochádza z 18. storočia. Lístok som mala kúpený v chráme, tak som len pešo k nemu prešla. Ide o jeden z posledných zachovaných tradičných veterných mlynov na Malte. Vo vnútri je urobené malé múzeum s pôvodnými nástrojmi, nábytkom a mechanizmami, ktoré kedysi používali mlynári. Bolo to zaujímavé a dokonca zhora bol výhľad na údolie Xagħry.

Kedysi bol chlieb hlavnou surovinou Malťanov. Tvoril až 75% denného kalorického príjmu. Všetko, čo sa jedlo s chlebom boli vlastne prílohy. Rytieri sv. Jána vytvorili efektívny mechanizmus na distribúciu chleba po celej krajine.

 

Solné pláne Marsalforn

Z Xagħry som sa autobusom číslo 322 presunula na severné pobrežie, do oblasti Marsalforn, ktorá je známa svojimi soľnými pláňami. Po vystúpení z autobusu v meste som k pláňam prešla pešo. Túto prechádzku naozaj odporúčam. Pobrežie na tejto strane ostrova je krásne a na mňa pôsobilo divoko. Povedala by som, že celá krajina tu pôsobí ako z iného sveta.

Soľné pláne sú štvorcové bazény vytesané do skál. Pochádzajú ešte z rímskych čias a majú viac ako 350 rokov. Dodnes sa tu cez leto ručne vyrába morská soľ. Bazéniky sú vybudované pozdĺž mora v dĺžke približne 3 kilometrov.

Proces výroby je celkom jednoduchý. Morská voda sa napúšťa do týchto plytkých vápencových nádrží, kde ju za niekoľkých dní vysuší slnko. Keď sa voda odparí, zostanú len jemné kryštáliky soli. Tento cyklus sa opakuje počas celého leta, zvyčajne od polovice mája do septembra. Nazbieraná soľ sa potom suší a skladuje v malých jaskyniach vytesaných do skál priamo pri pobreží.

Túto tradíciu dodnes udržiavajú miestne rodiny. Dozvedela som sa, že napríklad rodina Cini tu zbiera soľ už od 60. rokov 19. storočia. Ak sa tu zastavíte, môžete si kúpiť balíček ručne zbieranej soli buď v obchodoch alebo priamo od predajcov na ulici.

 

Bazilika Ta’ Pinu

Ďalším miestom, ktoré som nemohla na Goze vynechať bola Bazilika Ta’ Pinu – obrovský kostol stojaci osamotene neďaleko mesta Għarb. Dostala som sa sem kombináciou autobusov cez hlavné mesto Victoria. Vstup do tejto baziliky je zadarmo.

Legenda hovorí, že na tomto mieste v roku 1883 istá žena počula hlas Panny Márie. Odvtedy sa sem pútnici prichádzajú modliť a prosiť o uzdravenie.

Bazilika má krásnu architektúru. Bola postavená z miestneho vápenca a nachádzajú sa na nej pekné mozaiky. Vo vnútri som objavila stenu s fotografiami a listami ľudí, ktorým údajne modlitba pri Ta’ Pinu pomohla.

Toto miesto malo naozaj zvláštnu atmosféru a tak som si ho užila. Potom som počkala na autobus do Victorie a odtiaľ späť do prístavu. Trajektom som sa dostala na hlavný ostrov a autobusom 222 som sa previezla až k môjmu hotelu Exiles v Slieme pri Vallete.

Na ďalší deň ma čakala návšteva prístavu Marsaxloxx, starobylého mesta Tarxien a highlightu môjho výletu po Malte – Hypogeum.

 

Hľadáte ubytovanie na ostrove Gozo? Zadajte dátumy a pozrite si celú ponuku: