V noci som dosť zle spala. Mala som pred sebou posledný deň nielen v Singapure, ale aj mojej celej 5-týždňovej cesty. Po včerajšom náročnejšom dni, kedy som si pozrela centrum a ikonické záhrady Garden by the Bay som dnes plánovala stráviť celý deň v pokojnom prostredí singapurských botanických záhrad, ktoré chcem podrobne opísať, pretože jednotlivé časti boli naozaj krásne.

Singapurská botanická záhrada je jednou z mála botanických záhrad na svete, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO, pričom je to prvá a jediná tropická botanická záhrada na zozname UNESCO. Koncom 19. storočia zohrala obrovskú úlohu v šírení kaučukovníkov po celej juhovýchodnej Ázii. Vďaka experimentom, ktoré sa tu vykonávali, sa kaučukovník stal hlavnou tržnou plodinou, ktorá formovala ekonomiku celého regiónu. V záhradách sa nachádza aj svetoznáma Národná záhrada orchideí s viac ako 1 000 druhmi a 2 000 hybridmi orchideí, ale aj časť so skutočným starobylým dažďovým pralesom, ktorý je starší ako samotný Singapur.

Keďže sú záhrady veľké, spravila som si taký plán, že autobusom prídem k východnej bráne, a pomaly prejdem až k západnej bráne, odkiaľ by mi mal ísť ďalší autobus naspäť do ubytovania. Cesta trvala asi 40 minút. Dnes bolo mimoriadne dusno, tak som bola rada, že budem v prírode.

Vošla som cez bránu dnu, a hneď ma prekvapilo, ako bola táto časť využívaná miestnymi obyvateľmi. Ľudia tu cvičili, behali, venčili psíkov. Prišla som k väčšiemu jazeru, ktoré sa volá Eco lake. Zrazu som zbadala, že aj tu sú staré známe hravé vydry. Bola tu celá väčšia skupina. Dlho som ich pozorovala. Najskôr sa hrali na brehu, potom poskákali do vody, a potom zase vybehli na breh, kde sa naháňali. Kým som ich pozorovala, okolo mňa sa plazil veľký varan. Hneď na úvod som zažila takýto milý zverinec.

Potom som prešla do zalesnenej časti s úzkymi chodníčkami, kde som zase videla kohútov. Bolo tam aj malé jazierko s mostíkmi a druhá menšia skupinka vydier.

Odtiaľto som sa dostala až k etnobotanickej záhrade, kde boli všelijaké sochy a maľby zobrazujúce ľudí z minulosti, ktorí využívali rôzne rastliny. Na popiskoch bolo presne vysvetlené využitie rastlín a sochy to opticky dopĺňali.

Potom som prešla ďalej do Evolution garden. Toto bol naozaj malý kúsok raja. Chodníček viedol uprostred veľkých hladkých balvanov, nasadených paliem, a pníkov na sedenie a fotenie. Nachádzali sa tam aj informačné tabule ohľadne vzniku našej Zeme.

Kúsok odtiaľ bola časť Fragnant garden s voňavými rastlinami. Tá bola menšia a človek sa tu mohol dozvedieť niečo o voňavých rastlinách.

Prešla som ale do záhrad s liečivými rastlinami. Táto časť bola veľmi rozsiahla. Nachádzali sa tam dokonca rázcestníky, na ktorých boli znázornené jednotlivé sústavy ľudského tela. Ak vás teda zaujímali napríklad rastliny na liečenie nervovej sústavy, vybrali ste sa podľa šípky na juh, alebo ak ste sa chceli niečo dozvedieť o tráviacich ťažkostiach, išli ste opačným smerom. V týchto častiach boli potom už nasadené jednotlivé rastliny, a ku každej bolo popísané, ktoré z jej častí sa využívajú a na aké zdravotné problémy. Bola tu aj časť s jedovatými rastlinami, ale tá bola z bezpečnostných dôvodov uzavretá, dalo sa tam dostať len so sprievodcom. V tejto záhrade som tiež videla nejakých divých kohútov.

Išla som k centru záhrad s peknými vodopádmi. Okolo boli tiež krásne miesta, ako napríklad jaskyňa s vodopádom, kaskádové vodopády alebo leknové jazierko s malou sochou, tzv. Ginger Garden.

Cez krásne rozkvitnuté miesto som zišla dole až k jazeru Symphony. Boli tu obrovské lekná s rozkvitnutými kvetmi v rôznych farbách. Je tu vybudované pódium, kde sa pravidelne uskutočňujú koncerty. Prešla som okolo hlavnej časti jazera a išla som zase hore k centrále.

Ďalším miestom, ktoré som chcela preskúmať boli samotné pralesy. Cez prales je vybudovaný okružný chodník. Keď som ním prechádzala, všimla som si, že každý jeden strom je tu označený páskou s latinským názvom. Úplne všetky stromčeky, dokonca aj tie najužšie a najmenšie.

V rámci tohto chodníka je aj pekné miesto s lianami a veľkým fikusom. Fikus je inak veľmi zaujímavá parazitická rastlina. Semienka fikusu roznesú vtáci a hmyz do korún stromov, fikus tak napadne strom zhora a postupne spúšťa korene smerom k zemi. Fikus rastie, mohutnie, až pôvodný strom úplne zanikne a ostane len fikus.

Prešla som aj okolo záhrad s orchideami, ale rozhodla som sa, že ich dnes vynechám. Samotné botanické záhrady boli tak obrovské, že by si zaslúžili aj tri dni času, tak som chcela pozrieť čo najviac z nich. Stále bolo čo objavovať. Aspoň budem mať príčinu sa sem jedného dňa ešte vrátiť. Takže nabudúce.

Ďalším miestom, ktoré som náhodne objavila bola zvláštna kvetinová stena. Hneď pri nej bol aj varan, ktorý vôbec nebol plachý. Vyhrabával červov v zemi a ja som si ho mohla pokojne fotiť na malú vzdialenosť.

Zišla som dole až k záhrade Sundial, kde boli 4 jazierka s leknami a v strede bola fontána. Cestou som natrafila na pekný altánok, skleník, kde boli hoje z rôznych častí sveta a odtiaľ som prešla cez jazierka s leknami k švajčiarskej fontáne so zemeguľou, ktorá sa točila pod prúdom vody.

Čakala ma posledná časť, Labutie jazero. V strede sú sochy labutí, reálne som videla iba jednu labuť. Tu som zase natrafila na pekné zarastené chodníčky. Dostala som sa až k jednému zakvitnutému mostu a tam som si všimla, že v strede jazera bolo na kameni vylezených niekoľko korytnačiek.

Potom som prešla na druhý vysoký most plný kvetín, ten viedol na druhú stranu a napájal sa na niečo ako visutý most cez džungľu. Táto botanická záhrada ma naozaj neprestala ani na sekundu udivovať. Súčasťou mosta bola aj plošina so sieťami, kde ste mohli skákať na korunách stromov. Odtiaľ som točitými schodmi zišla dole a prešla som späť k labutiemu jazeru.

Bola som na konci a už som si myslela, že ma tu nemôže nič prekvapiť, ale tesne pred bránou som ešte našla jeden chodníček popri malom potôčiku. Aj toto miesto vyzeralo, ako malý kúsok raja.

Dostala som sa von za bránu, pred ktorou bola autobusová zastávka. Z tejto botanickej záhrady som mala strašne dobrý dojem. Bola asi najkrajšia zo všetkých, čo som doteraz videla. A bola obrovská. Počkala som na autobus a išla som sa pripraviť na zajtrajšiu cestu domov. Bol koniec môjho putovania po Malajzii a Singapure. Bolo mi ľúto opustiť tieto naozaj magické krajiny. Singapur ma naozaj milo prekvapil. Oproti mojej poslednej návšteve sa toto mesto dosť zmenilo, ale na druhej strane ma tu niekoľko vecí aj šokovalo. O nich som napísala zvlášť v tomto článku.

Na druhý deň som skoro ráno išla na metro a včas som sa dostala na letisko. Oba lety mi ušli rýchlo a boli pohodlné, a dostala som sa bezpečne domov.