Záhrady Gardens by the bay som navštívila v poobedných hodinách, pretože som chcela vidieť aj večernú svetelnú šou, ktorá je každý deň pre návštevníkov pripravená tesne po zotmení. V tento deň som bola doobeda pozrieť centrum mesta, čínsku štvrť s mrakodrapmi. Prešla som cez pobrežie okolo známeho hotela Marina Bay Sands, ktorý ma na vrchu vybudovanú loď, a dostala som sa až k jednej zo vstupných brán ikonických záhrad Garden by the Bay.

Toto miesto som si v skutočnosti nikdy poriadne nevedela podľa fotiek predstaviť, tak som sa veľmi tešila, že ho konečne uvidím na vlastné oči. Prešla som cez mostík, potom okolo hlavného vchodu, kde sa dajú dokúpiť vstupy do jednotlivých krásnych častí, ktoré sú ale spoplatnené (Cloud Forest, Floral Fantasy, Floral dom, Supertree…). Hlavné záhrady sú ale zadarmo. Lístky do jednotlivých častí záhrad a iných atrakcií v Singapure si môžete pozrieť aj na tejto stránke.

Išla som teda priamo k nim. Konečne som zbadala tento surreálny areál. Vždy som si myslela, že tie stromy sú vyššie, ale aj tak to tam vyzeralo úplne úžasne.

Tieto stromy inak nie sú len „na okrasu“. Sú to ekologické štruktúry, ktoré zbierajú dažďovú vodu a slnečnú energiu. Pofotila som si ich zdola a potom som zbadala, že sa dá ísť na vyššiu úroveň, tak som sa tam išla pozrieť. Hore bola normálna džungľa. Boli tam informačné tabule, kde som sa dozvedela, že tieto stromy symbolizujú reálne koruny stromov v dažďových lesoch, ktoré nikdy neprikrývajú celé nebo. Jednotlivé stromy vytvárajú medzi sebou voľné priestory. Vedecky sa ešte nedokázalo presne popísať, prečo dochádza k tomuto javu.

Prešla som sa po chodníčku, ktorý lemoval hlavnú časť záhrad, odkiaľ bol pekný výhľad na stromy. Keď som vyšla z tejto vyvýšenej cesty, zbadala som kohútov. Tak aj tu sú! (: V Singapure sú jednoducho všade.

Málokto si pred návštevou uvedomí, že Garden by the Bay nie je len o známych gigantických stromoch, ale v rámci areálu sa nachádzajú aj ďalšie bezplatné časti a záhrady, ktoré sú krásne upravené. Jednou z nich je napríklad Web of life. Kruh, kde sú z kríkov vytvorené zvieratá, ktoré žijú v džungliach. Pri nich bola vybudovaná kruhová stavba, kde boli informácie o vzniku zeme a o rastlinách.

Potom som prešla krásnym zakvitnutým mostom na miesto odkiaľ bolo vidno na lúke tzv. Floating baby. Je to biela socha bábätka, ktorá vyzerá, ako keby sa vznášala nad zemou. Vôbec som netušila, že tu takéto niečo je, tak som sa naozaj nestačila diviť.

Vrátila som sa späť a išla som sa prejsť ešte hlbšie do lesa. Tam som zase náhodne narazila na altánok s muchotrávkami. Bola tam aj malá pekná lúčka. Celé toto miesto vyzeralo ako skopírované z rajských záhrad.

Začala mi dochádzať baterka na telefóne, tak som sa dostala až k druhému návštevníckemu centru, kde som si dala nabiť telefón. Kábel som nemala, ale požičal mi ho milý indický pár, ktorý vedľa mňa jedol a počas nabíjania som mala zaujímavú konverzáciu s troma ženami z juhoafrickej republiky, ktoré mi rozprávali hrôzostrašné príbehy z tejto krajiny.

Keď sa mi telefón dobil, bol čas pomaly sa presunúť no nočnú svetelnú šou. Na hlavnej ploche pri stromoch sa už zhromažďovalo veľmi veľa ľudí. Našla som si dobré miesto a čakala som na začiatok predstavenia.

Zrazu sa stromy rozsvietili a pustila sa atmosférická hudba. V šou boli použité árie zo známych talianskych opier a stromy boli nesvetlené tak, ako keby na hudbu tancovali. Bolo to naozaj veľmi pekné. V tomto momente som si uvedomila, že môj 5-týždňový pobyt v Malajzii a Singapure  sa pomaly blíži ku koncu, a ako veľmi mi budú tieto krajiny chýbať.

Po skončení šou som išla spolu s davom, a čakali ma ešte ďalšie nečakané prekvapenia. Dav prechádzal cez most a smeroval k pekne vysvietenému luxusnému hotelu Marina Bay Sands. Z mosta bol ešte výhľad na ruské kolo Singapore Flyer a na stromy. Prešla som k eskalátoru, ktorý nás vyviezol vysoko nad hlavnú cestu a prešla som ďalším mostom, ktorý smeroval do hotela. Vo vnútri to vyzeralo úplne futuristicky. Prechádzalo sa cez stred hotela. Zrazu som sa ocitla na najvyššom poschodí nákupného centra na eskalátore. Podo mnou bola riadna hĺbka a dole v rámci tohto nákupného centra boli vybudované jazierka s loďkami.

Eskalátorom som zišla až dole na prvé poschodie a dostala som sa von k pobrežiu. Aby tých prekvapení nebolo málo, narazila som tu ešte na vodný vír, ktorý vytváral v nákupnom centre na prízemí vodopád.

Z nábrežia bol teraz krásny výhľad na osvietené mrakodrapy. Prešla som okolo Múzea umenia a vedy, ktoré vyzerá ako lotosový kvet, až na vysvietený červený most pre peších, tzv. Helix bridge.

Prišla som na zástavku, odkiaľ mi o pár minút išiel autobus. Z dnešného dňa som mala obrovský zážitok. Naozaj som pochopila, že Slovensko je oproti takému Singapuru ešte naozaj v plienkach, čo sa týka architektúry, čistoty a technológií.

Mala som pred sebou posledný deň, ktorý som mala vyhradený už na pokojné Botanické záhrady, ktoré boli dokonca zapísané do zoznamu UNESCO.