Druhý deň v ohňovej krajine Azerbajdžane som nazvala aj deň ohňa, pretože som chcela ísť pozrieť horiacu horu Yanardag a Chrám večného ohňa Atešgah.

Horiaca hora Yanardag

Yanardag, čo v azerbajdžančine znamená „horiaca hora“, je prírodný úkaz nachádzajúci sa 20 km od centra Baku. Tento fascinujúci geologický fenomén je výsledkom kombinácie rôznych faktorov:

Veľké množstvo zemného plynu, ktorý pomaly prechádza na povrch. Potom sú to zlomové línie. Tieto otvory v zemskej kôre poskytujú cesty pre únik zemného plynu. Je to aj erózia, pomocou ktorej sa zemný plyn dostal na čerstvý vzduch, čo mu umožnilo interagovať s kyslíkom.

Plameň v Yanardag horí stabilnou intenzitou modrej farby, príležitostne dosahuje výšku až 3 metre. Teplota plameňa môže dosiahnuť až 1 000 stupňov Celzia, čo z neho robí jeden z najhorúcejších prírodných plameňov na Zemi. Najväčšou zaujímavosťou ale je, že plameň nezhasne ani pri vystavení dažďu, snehu alebo silnému vetru. Kvôli tejto zvláštnej vlastnosti má názov „večný plameň“.

Historické záznamy naznačujú, že Yanardag bol miestom starovekého uctievania ohňa. Zoroastrizmus, staroveké náboženstvo v regióne, uctievalo oheň ako symbol čistoty a božstva. Večný plameň bol považovaný za posvätný jav.

Horiaca hora sa stala aj ikonickým symbolom Azerbajdžanu a je zobrazená na menových a poštových známkach.

Do Yandardag sa môžete dostať pohodlne taxíkom alebo autobusom č. 217 z Koroglu metro stanice. Cesta autobusom trvá asi 40 minút.

Chrám večného ohňa Atešgah

Druhé miesto, ktoré som si chcela dnes pozrieť bol Chrám večného ohňa Atešgah.

Hlavnou časťou tohto menšieho komplexu je Hinduistický chrám z dôb Zoroastrismu, uprostred ktorého horí „večný oheň“. Kvôli tomuto večnému ohňu bolo miesto posvätné. Chrám bol postavený na prelome 17. a 18. storočia a odohrávali sa tu náboženské rituály.

Pútnici, ktorí putovali do Atešgahu boli najmä bohatí Indovia, ktorí mali podľa náboženského presvedčenia stráviť posledné dni pri svätom ohni. Zomrieť vedľa neho totižto otváralo brány do raja.

V okolitých budovách okolo večného ohňa sa nachádzajú malé miestnosti pre mníchov „dervišov“. Títo mnísi uctievali oheň, a verili, že má zázračnú duchovnú silu. Dôkazom toho sú aj hinduistické nápisy na stenách. V dnešnej dobe slúži chrám ako múzeum. Na náboženské obrady sa už nepoužíva, s výnimkou sviatku Novruz. Vtedy sem prichádzajú najmä indickí a iránski pútnici. Atmosféra tohto svätého miesta sa mení pod vplyvom sviatku, stáva sa viac mystické a tajné. Pútnici sa modlia pri oltári a nosia ovocie, ktoré zoroastrizmus považoval za posvätné.

Ak navštívite Azerbajdžan, odporúčam vám navštíviť aj tieto dve miesta.