Budapešť navštevuje veľa Slovákov hlavne kvôli svojej blízkosti so slovenskými hranicami. Keď pôjdete na výlet do Budapešti, odporúčam vám tu stráviť minimálne 2-3 noci, aby ste si toto mesto poriadne pozreli, keďže sa tu nachádza veľa zaujímavých miest.

Ja som v Budapešti zostala 2 dni a stihla som si pozrieť všetky miesta a pamiatky, ktoré som chcela vidieť. Ale z tejto osobnej skúsenosti si na Budapešť odporúčam vyhradiť minimálne tie 3 dni, aby ste neboli v zhone. Je to teda ideálna destinácia na predĺžený víkend.  V tomto článku vám chcem ukázať, kam by ste sa mali v Budapešti pozrieť a ktoré miesta navštíviť, ale aj typy na výlety a ubytovania.

 

Ubytovanie v Budapešti:

Ak hľadáte v Budapešti ubytovanie, môžem vám odporučiť nasledujúce ubytovania. V Budapešti sú často ubytovania na víkend obsadené, preto s rezerváciou dlho nečakajte.

Lacnejšie ubytovanie:

V centre mesta sa nachádza apartmánový dom GrigorasNCo, ktorý ponúka apartmány za skvelé ceny. Je to veľmi pekne zariadený a nový dom v blízkosti atrakcií v peštianskej časti Budapešti. Zaujímavý je aj novootvorený hotel East west Budapest boutique. Izby aj vonkajšie priestory sú veľmi pekne nadizajnované. Tento hotel nie je priamo v centre, ale nachádza sa blízko stanice metra. S lacnejších ubytovaní by som chcela ešte odporučiť apartmány Budapest holidays vibes. Sú to veľmi pekné apartmány a štúdia za super ceny priamo v centre.

Luxusnejšie ubytovanie:

Ak by ste chceli ostať v príjemnom zelenom prostredí, ale stále blízko centra, vyskúšajte pobyt v hoteli Ensana Grand na Margitinom ostrove na Dunaji. V cene sú raňajky a neobmedzený vstup do wellness centra. Skvele hodnotený je aj hotel Stories Boutique. Nachádza sa priamo v centre a má krásne zelené átrium, kde sa podávajú raňajky, a štýlovo zariadené izby. Mimoriadne obľúbený je Hotel Bo33 Family & Suites. Aj v tomto hoteli máte neobmedzený vstup do wellnessu. Môžete si vybrať z rôznych typov izieb v iných cenových reláciách. Niektoré izby sú dokonca vybavené saunou. Na tomto hoteli sa mi najviac páči skvelý pomer ceny a kvality.

 

Organizované výlety:

Plavba loďou po Dunaji – návšteva Budapešti nie je kompletná bez výletnej plavby. Obzvlášť pekná je Budapešť pri nočnom osvetlení. Preto odporúčam túto plavbu, ktorá je zároveň medzi turistami aj najobľúbenejšia zo všetkých ponúk plavieb. Za super cenu dostanete aj uvítací drink.

Autobus Hop-on Hop-off – táto atrakcia je rozšírená po celom svete. Kúpite si lístok a máte možnosť kedykoľvek nasadnúť a vysadnúť z populárneho dvojposchodového červeného autobusu, ktorý stojí pri najznámejších atrakciách. Spoznávanie mesta tak bude pohodlnejšie. V cene máte dokonca aj hodinovú dennú plavbu loďou po Dunaji a pešiu prehliadku so sprievodcom. Môžete si vybrať medzi dvoma variantami – jednodňový alebo dvojdňový lístok na autobus.

Ostatné výlety a stránky na nákup lístkov som doplnila aj pri konkrétnych atrakciách.

 

Tak, a tu je samotný program. Takto som v Budapešti strávila čas ja. Mojím programom sa môžete inšpirovať a jednotlivé atrakcie si môžete rozložiť na viacero dní:

 

1. deň v Budapešti

Pred 150 rokmi boli na oboch brehoch Dunaja dve nezávislé mestečká Buda (Budín) a Pešť. Tieto mestá sa v roku 1873 spojili a vznikla tak Budapešť.

Počas môjho prvého dňa som začala svoju púť v časti Budín pri Margitinom moste. Môžete sa sem dostať rôznymi električkami a autobusmi, keďže je to jeden z dopravných uzlov Budapešti.

Potom som pokračovala pešo pozdĺž pobrežia Dunaja, až kým som sa nedostala pred parlament. Z tejto strany je na neho krásny pohľad.

Po pár minútach chôdze som prišla aj ku krásnemu reformovanému červenému Kostolu na námestí Szilágyi Dezső.

Pokračovala som stále vyššie uličkami na Budínskom kopci, a cesta ma priviedla až k populárnej pamiatke mesta, Rybárskej bašte. Táto stavba bola postavená so 7 vežičkami, ktoré sú medzi sebou prepojené. Symbolizujú 7 kmeňov, ktoré sa na území dnešného Maďarska v roku 895 usadili.

Nie je to síce starobylá stavba, má iba 100 rokov, a mnohí ju považujú za gýčovú, ale je odtiaľ krásny výhľad na Peštiansku stranu Budapešti. Rybárska bašta nebola postavená kvôli obrane mesta, ale má čisto okrasný charakter. Bola ale postavená na mieste, kde predtým stáli skutočné obranné hradby. Legenda hovorí, že v časti mesta medzi hradom a Dunajom žila skupina miestnych rybárov, ktorí predávali hradu svoje úlovky a pravidelne v časoch vojny hrad bránili. Odtiaľto vznikol jej názov.

Architekt, ktorý ju navrhol, zreštauroval aj pôvodný Kostol sv. Martina, ktorý sa nachádza hneď vedľa na námestí. Je to krásny starobylý kostol s farebnou strechou. Po stáročia bol centrom náboženského a kultúrneho života v Budíne. Vstupenky do tohto kostola si môžete rezervovať tu.

Za kostolom na námestí bol postavený Morový stĺp na pripomenutie obyvateľov Budína, ktorí zomreli pri dvoch epidémiách čierneho moru. Čierny mor zabil 30-60% populácie Európy. V roku 1700 bol usadený základný kameň, keďže sa verilo, že tieto morové stĺpy dokážu odohnať mor.

Z Rybárskej bašty odporúčam zísť hlavným schodiskom, odkiaľ je pekne viditeľná aj zo spodnej časti s všetkými vežičkami.

Potom som sa vydala smerom k hradu. Najskôr som uvidela prezidentský palác. Je to veľká neoklasicistická stavba vybudovaná v roku 1806, v ktorej pracuje a sídli maďarský prezident. Každú hodinu sa tu odohráva výmena stráží.

Hneď vedľa sa nachádza horná stanica známej pozemnej lanovky Sikló. Touto lanovkou sa viete prípadne dostať hore, ak sa vám nechce ísť na Budínsky kopec pešo a zažijete jazdu na najstaršej lanovke svojho druhu na svete. Lanovka bola postavená na konci 19. storočia a zničená počas druhej svetovej vojny. V 80. rokoch 20. storočia bola prestavaná a nasadené boli dva vagóny, ktoré pripomínajú originály, ale už nie sú poháňané parou. Každý z nich má meno: Margit a Gellért.

Vrchná stanica lanovky sa nachádza pri Budínskom hrade – pamiatke svetového dedičstva UNESCO. Je to jedna z najikonickejších pamiatok Budapešti. Pôvodne bol hrad postavený v 13. storočí, ale bol prestavaný a dnes v ňom sídli Maďarská národná galéria, Budapeštianske historické múzeum a Národná knižnica Széchényi. Momentálne sa ale veľká časť rekonštruuje.

Aj preto vám odporúčam pozrieť si veľmi zaujímavé podzemie nielen tohto hradu, ale aj celého hradného kopca. Je to sieť jaskynných labyrintov, v ktorých sa vrátite späť v čase. Táto prehliadka je veľmi obľúbená, preto býva často vypredaná. Dá sa zarezervovať iba online na tejto stránke. Pozrite si voľné termíny, a ak nájdete taký, ktorý vám vyhovuje, s rezerváciou dlho nečakajte.

V rámci Budínskeho hradu sa nachádza niekoľko brán. Najkrajšia brána je Levia brána so sochami levov, ktoré symbolizujú silu a ochranu hradu. Za bránou je nádvorie s historickými budovami. Pred hradom je umiestnená socha princa Eugena Savojského, významného vojvodcu, ktorý v roku 1697 porazil osmanskú armádu v bitke pri Zente, čo bolo kľúčové víťazstvo v bojoch proti Turkom. Známa je aj fontána Kráľa Mateja.

Hrad obkolesuje hradné opevnenie, po ktorom som sa prešla, a z ktorého je nádherný výhľad na Budapešť. Ak si chcete pozrieť hrad v noci a vypočuť si zaujímavé príbehy o upíroch a rôznych mýtoch, môžete si pozrieť túto dvojhodinovú populárnu exkurziu na hrade.

Prešla som dole a pokračovala som k najznámejšiemu mostu, ktorým som sa dostala na Peštiansku stranu Budapešti – Reťazový most.

V roku 1830 vznikla potreba prepojiť obe strany Dunaja, keďže sa mesto Pešť stalo obchodným centrom Uhorska. Existoval tu síce provizórny most, ale bol malý a cez zimu sa musel rozoberať. Reťazový most bol teda prvým trvalým spojením medzi Budínom a Pešťom. Bol dokončený v roku 1849, čiže v dobe, keď bol svet inšpirovaný umením a architektúrou. Preto mali kamenné piliere pripomínať rímsky triumfálny oblúk. Počas obliehania Budapešti v roku 1945 sa postupujúce sovietske aj ustupujúce nemecké armády pokúsili most vyhodiť do vzduchu. Nemcom sa to síce podarilo, ale do roku 1949 bol most znovu postavený.

Keď som prešla na druhú stranu, ocitla som sa na pešej zóne, ktorá vedie k Bazilike sv. Štefana, čo je najväčší rímskokatolícky chrám v Budapešti a jedna z najznámejších pamiatok mesta. Do chrámu sa zmestí až 8500 veriacich. Z veže je krásny výhľad na mesto. Vo vnútri sa nachádzajú rôzne sochy, obrazy a maľby významných maďarských umelcov. Celá bazilika je pekne zdobená, ale najzaujímavejšia atrakcia sa nachádza v kaplnke. Je to nabalzamovaná pravá ruka prvého maďarského kráľa Štefana, ktorý bol neskôr vyhlásený za svätého.

Lístky do Baziliky si môžete kúpiť online tu. K dispozícii máte rôzne možnosti – samostatná návšteva interiéru baziliky, vstup na vyhliadku, vstup do pokladnice, vstup so sprievodcom…

O pár blokov vedľa sa nachádza jedna z najkrajších budov, ktorú som v Budapešti videla. Pôsobí naozaj rozprávkovo. Dnes je sídlom maďarskej štátnej pokladnice, ale kedysi slúžila ako sídlo Kráľovskej poštovej sporiteľne. Naproti sa je strešný bar, ktorý ponúka pekný výhľad aj na strechu tejto budovy.

Prešla som kúsok smerom k Dunaju a ocitla som sa Námestí Slobody. Toto námestie je spájané s hrôzami 2 svetovej vojny.

Pred 2. svetovou vojnou bola totižto Budapešť jedným z najväčších centier židovskej komunity v Európe. Podľa sčítania z roku 1941 žilo v Budapešti asi 184 000 židov, čo bolo približne 23 % obyvateľov mesta. To znamená, že Budapešť mala najväčšiu židovskú komunitu v strednej Európe.

Počas holokaustu v roku 1944 bolo približne 440 000 maďarských židov deportovaných do Osvienčimu. Z vidieckych oblastí boli vyhladení skoro všetci židia, na rozdiel od budapeštianskych židov, ktorí sa tomu vyhli vďaka diplomatickým zásahom a kvôli tomu, že deportácie z Budapešti sa začali neskôr.

Na Námestí slobody bol vybudovaný kontroverzný pamätník obetiam nemeckej okupácie. Oficiálne má pripomínať okupáciu Maďarska nacistickým Nemeckom. Problém ale je, že pamätník podľa kritikov vykresľuje Maďarsko len ako obeť, hoci v skutočnosti maďarská vláda aktívne spolupracovala s nacistami a podieľala sa na deportáciách židov.

Pred týmto pamätníkom teda spontánne vznikol protestný pamätník, ktorý vytvorili aktivisti a pozostalí. Položili tam fotografie, kufre, topánky, listy, náboženské predmety, sviečky a osobné veci židovských obetí, ako symbolickú pripomienku skutočných osudov deportovaných maďarských židov.

Teraz som si to namierila k brehu. Okrem pekného výhľadu na Budínsku časť som narazila aj na pamätník Topánky na brehu Dunaja na počesť tisícov ľudí zmasakrovaných fašistickými maďarskými milíciami patriacimi k Strane šípových krížov v Budapešti počas druhej svetovej vojny. Obete si museli na brehu vyzuť topánky a po zastrelení ich telá spadli do vody. Topánky potom vojaci brali a predávali, keďže boli v tej dobe veľmi cenné.

Od tohto smutného pamätníka je to kúsok k najznámejšej budapeštianskej pamiatke – maďarskému parlamentu Országház. Parlament je najväčšia budova v Maďarsku a najväčšia neogotická budova na svete. Má 691 miestností a kupola dosahuje výšku 96 metrov. V kupole sa nachádza vzácna svätoštefanská koruna, čo je národný symbol Maďarska. V budove je viac ako 12 500 schodov a interiér je zdobený približne 40 kg zlata. Parlament bol postavený symetricky pre dve komory, ale Maďarsko funguje jednokomorne, takže jedna polovica sa využíva len vo výnimočných prípadoch.

Vstupenku do parlamentu aj s audio sprievodcom v slovenskom jazyku si viete zarezervovať na tejto stránke. Ak plánujete návštevu parlamentu najmä cez víkend, odporúčam vám urobiť včasnú rezerváciu, pretože vstupenky sa často vypredávajú.

Pri budove parlamentu prechádza električková dráha č. 2, na ktorej sú nasadené staré historické žlté električky. Určite počkajte, kým jedna takáto prejde, prípadne sa na na nej prevezte. Jazda je sama o sebe zážitok.

Tento deň po zotmení som zakončila na Margitinom moste pri Hudobnej fontáne. Je to najväčšia fontána v Budapešti – má priemer 36 metrov a voda vystrekuje do výšky 10 metrov. Voda je zosynchronizovaná s hudbou a večer aj s peknými svetelnými efektmi. Hrá sa klasická aj moderná hudba. Po celom dni na nohách som si tu konečne poriadne oddýchla.

 

2. deň v Budapešti

Nasledujúce ráno som začala prechádzkou tam, kde som skončila včera, v prírode na Margitinom ostrove. Tento ostrov si odporúčam pozrieť, pretože sa tam nachádza veľa pekných miest. Začala som pri Hudobnej fontáne, ktorá cez deň vyzerá inak ako v noci. V okolí je urobená pekná farebná kvetinová výzdoba.

Išla som ďalej smerom do stredu ostrova a dostala som sa až k ružovej záhrade. Je to odpočinkové miesto s krásnymi záhradami, ktoré je obľúbené u domácich.

O kúsok ďalej sa nachádza zrúcanina stredovekého dominikánskeho kláštora a kráľovského sídla. Gotický kláštor bol založený v 13. storočí. Súčasťou komplexu sú aj zachované kamenné stavby.

Za týmto komplexom sa nachádza dominanta Margitinho ostrova, vodárenská veža, ktorá slúžila zároveň aj ako vyhliadková veža. Veža bola postavená v roku 1911.

Na konci Margitinho ostrova sa nachádza japonská záhrada. Bola vytvorená s typickými japonskými prvkami, ako sú kamenné chodníky, mostíkmi a jazierka s leknami, rybami a vodopádmi.

Po návšteve ostrova som prešla na električkovú stanicu v Budínskej časti hneď pri Margitinom moste. Išla som električkou 41, ale môžete použiť aj električku číslo 19. Obe vás odvezú cez pobrežie Dunaja až k jaskynnému kostolu Gellért so zaujímavou históriou.

Kostol je známy aj pod názvom Jaskyňa svätého Ivana. Svoje meno získal podľa pustovníka, ktorý v nej kedysi žil a liečil chorých pomocou termálnej vody prameniacej v jej okolí.  V 20. rokoch 20. storočia sa jaskyňa zmenila na kaplnku a kláštor vďaka mníchom rádu svätého Pavla, ktorí sa inšpirovali skalnými svätyňami vo francúzskych Lurdoch. Počas druhej svetovej vojny slúžila ako poľná nemocnica pre nemeckú armádu. Počas komunizmu bola násilne zapečatená, rehoľa bola zakázaná a predstavený kláštora Ferenc Vezér bol odsúdený na smrť. Ostatní mnísi dostali dlhoročné tresty väzenia. Po páde železnej opony sa jaskyňa opäť otvorila a bola zrekonštruovaná.

Po návšteve tohto zaujímavého miesta som prešla cez Most slobody s oceľovou konštrukciou v štýle Eiffelovej veže do Peštianskej časti.

Z mosta pekne vidieť aj Pamätník slobody pri Citadele (momentálne v rekonštrukcii). Bol postavený v roku 1947 na pamiatku sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Budapešti počas druhej svetovej vojny. Je to 14 metrová socha ženy, ktorá v rukách drží symbol mieru, palmový list.

Hneď za mostom sa nachádza tržnica Nagycsarnok, ktorá sídli v historickej budove z roku 1896. V Budapešti sa nachádza viacero tržníc, ale táto je najzaujímavejšia z hľadiska veľkosti a architektúry v neogotickom štýle. Tovar sa tam v minulosti dodával z prístavu na Dunaji. Ak si chcete z Budapešti priniesť nejaké suveníry, toto je správne miesto. Môžete tu aj vyskúšať rôzne maďarské pochutiny.

V Budapešti som objavila aj jedno ešte neobjavené miesto neďaleko tržnice. Je to hotel Párisi Udvar. História tejto krásnej budovy siaha až do roku 1817, kedy to bola prvá moderná nákupná pasáž Budapešti. Po desaťročiach zanedbávania a rôznorodého využívania bol objekt v rokoch 2014–2019 kompletne zrekonštruovaný, čím vznikol dnešný luxusný hotel. Obnova bola ocenená medzinárodnou cenou v kategórii Architektúra.

Odtiaľto som sa napojila na jednu z najznámejších ulíc starého mesta Budapešti, Váci. Ulica je známa množstvom obchodov, reštaurácií, kaviarní a stánkov so suvenírmi. V minulosti tu stáli luxusné meštianske domy a už v 18. storočí sa tu rada prechádzala miestna elita.

Ulicou Váci som prešla od tržnice až po Námestie Vörösmarty. Na tomto námestí sa konajú vianočné trhy, ktoré patria k tým najväčším v Európe. V strede námestia je socha Mihálya Vörösmartyho, ktorý je autorom maďarskej národnej básne „Szózat“ (Výzva). Táto báseň je považovaná za akúsi „druhú hymnu“ Maďarska. Vörösmarty sedí obklopený postavami predstavujúcimi maďarský ľud – roľníkov, bojovníkov, ženy a deti. Socha bola zničená počas druhej svetovej vojny a neskôr znova zreštaurovaná.

Z tohto námestia som sa presunula do židovskej štvrti. V tejto časti mesta sa dá objaviť množstvo zaujímavých budov, ale dominantou je Dohányho synagóga. Je to najväčšia synagóga Európy. Jej kapacita je vyše 3 000 miest, čím sa radí aj medzi najväčšie na svete. Okolie je smutne spájané s budapeštianskym getom. Online lístky do synagógy nájdete na stránke Klook.

V záhrade synagógy sa nachádza pamätník obetiam holokaustu, Emanuelova vŕba. Je to kovový strom života v tvare vŕby, na ktorom sú vyryté mená tisícok maďarských Židov zavraždených počas holokaustu.

V areáli je židovský cintorín, čo je netypické, pretože cintoríny sa pri synagógach zvyčajne nestavali. Tento vznikol až počas 2. svetovej vojny, keď do geta v Budapešti zhromaždili tisíce Židov a mnohí zomreli hladom či chorobami.

Geto vzniklo v decembri 1944 na príkaz nemeckých okupantov a maďarských fašistov. Do malej uzavretej štvrte bolo natlačených približne 70 – 80 tisíc Židov. Túto štvrť oddelili od zvyšku mesta múrom.  Po oslobodení Budapešti v januári 1945 bolo geto zrušené. Múr bol zbúraný a z jeho pôvodnej štruktúry ostali len časti.

Jednu takúto zachovalú časť múru budapeštianskeho gheta sa dá vidieť kúsok od synagógy. Platí sa malé vstupné a v cene je aj prehliadka historických fotiek z doby druhej svetovej vojny.

Potom som prešla zo židovskej štvrte až k Maďarskej štátnej opere. Je to pekná neorenesančná stavba z 19. storočia a patrí k najvýznamnejším operným domom v Európe, keďže je známa výbornou akustikou.

Opera sa nachádza na Andrássyho ulici, ktorá bola v zapísaná do zoznamu UNESCO. Patrí k najkrajším bulvárom Európy. Bola otvorená v roku 1876 a pomenovaná po grófovi Andrássym, vtedajšom predsedovi vlády. Môžete tu vidieť pekné paláce, budovy veľvyslanectiev, divadlá a mestské vily. Táto ulica vlastne vyobrazuje bohatstvo Budapešti z konca 19. storočia.

Ulica je dlhá vyše 2,3 km, ale odporúčam sa po nej prejsť. Na konci sa totižto nachádza ďalšie významné miesto,  Námestie hrdinov.

Toto námestie je tiež zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. V roku 1896 tu bol postavený Pamätník Tisícročia pri príležitosti 1000. výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Sú na ňom vyobrazené sochy vodcov siedmich kmeňov, ktorí založili Maďarsko. Na námestí sa v súčasnosti konajú aj veľké kultúrne udalosti a štátne oslavy.

Pred tým, ako som vošla do parku, prešla som sa k Etnografickému múzeu a pozrela si túto zaujímavú budovu. Fasáda múzea je zakrytá oceľovou sieťou s takmer pol miliónom pixelov, ktoré zobrazujú 20 maďarských a 20 medzinárodných etnografických motívov. Tento dizajn fasády má aj technický význam, pretože poskytuje budove tieň a prispieva k jej energeticky úspornej prevádzke.

Keď idete ďalej pozdĺž budovy, prídete na námestie s pamätníkom. Okolo tohto námestia sa zdvíhajú dve krídla múzea a vytvárajú tak kopce s krásnymi záhradami.  Pod strechou sa nachádza až 7 000 m² výstavného priestoru.

Potom som odtiaľto prešla do parku Városliget a zamierila k rozprávkovému hradu Vajdahunyad. Hrad síce vyzerá veľmi staro, ale nie je to pravda. V skutočnosti bol postavený iba v roku 1896 pre Miléniovú výstavu pri príležitosti 1000. výročia vzniku maďarského štátu, spolu s Pamätníkom tisícročia alebo Rybárskou baštou. Hrad nikdy nebol skutočným kráľovským ani šľachtickým sídlom, ale sídli v ňom múzeum poľnohospodárstva. Pôvodný hrad bol iba dočasná stavba z drevených dosiek. Maďari si však budovu tak obľúbili, že ju nakoniec postavili z trvalých materiálov.

V parku Városliget sa nachádza ešte jedna obľúbená atrakcia pre domácich a turistov – termálne kúpele Széchenyi. Boli otvorené v roku 1913 a patria medzi najväčšie liečebné kúpele v celej Európe. Vodu získavajú z dvoch termálnych prameňov, ktorých teplota dosahuje až 77 °C. Nachádza sa tu až osemnásť bazénov, vrátane vonkajších, ktoré sú obľúbené najmä v zime. Celý areál je postavený v nádhernom neobarokovom štýle, takže pripomína skôr palác ako klasické kúpele.

Vstup do týchto kúpeľov odporúčam zakúpiť na tejto stránke. K vstupenkám si po vybratí dátumu viete navoliť aj iné služby.

Keď ste dostatočne zrelaxovaný, naspäť smerom do centra nemusíte ísť znova cez dlhú Andrássyho ulicu. Pod ňou totiž vedie podzemná železnica Millennium Underground, prvá linka metra v kontinentálnej Európe, ktorá bola tiež otvorená v roku 1896. Táto historická linka, známa aj ako linka metra M1, má krásne zachované stanice a historické vlaky.

Svoju Budapeštiansku púť som ukončila na železničnej stanici. Železničná stanica Nyugati v Budapešti bola postavená v roku 1877 podľa návrhu spoločnosti Eiffel & Cie, ktorú viedol slávny Gustave Eiffel, autor Eiffelovej veže v Paríži. Patrí medzi najstaršie železničné stanice v Európe, ktoré dodnes fungujú. Na fasáde je pekná kombinácia neorenesančných a industriálnych prvkov, s množstvom ocele a skla, čo bolo v čase jej výstavby veľmi moderné.

Dúfam, že sa vám tento kompletný sprievodca páčil a že vám pomôže pri ceste do maďarského hlavného mesta, Budapešti.

 

Hľadáte ubytovanie v Budapešti? Zadajte dátumy a pozrite si celú ponuku: