Ďalšou zastávkou počas mojej mesačnej marockej cesty bolo mestečko Ouarzazate. Tu som ale neostávala na noc. Vymyslela som to nasledovne: ráno som prišla z Ait Ben Haddou zdieľaným grand taxíkom (majiteľ môjho hotela La Baraka Auberge mi bol ukázať miesto s taxíkami), pozrela som si kasbah Taourit a pokračovala som poobedným CTM autobusom ďalej na východ do Tinghir.

Ouarzazate je najväčším mestom v oblasti a je to dôležitý uzol medzi slávnym Aït Ben Haddou, Marrakéšom a Saharou.

Keď si ma pri príchode taxíka všimli miestni, začali na mňa volať a ponúkať mi rôzne služby – taxíky, sprievodcov, výlety. Na nikoho som sa ani nepozrela, len som si zapla v telefóne mapu a išla som rovno k hlavnej atrakcii.

Ouarzazate je známe ako „brána do Sahary“, ale aj ako marocký Hollywood. V okolí sa nachádzajú filmové štúdiá Atlas Studios a CLA Studios, kde vznikali veľké produkcie ako Gladiator, Kingdom of Heaven, Múmia, Prince of Persia či seriály ako Game of Thrones. V meste je aj malé múzeum filmových kulís, ktoré som ale kvôli nedostatku času nenavštívila.

Hlavným dôvodom, prečo som sa v Ouarzazate zastavila bol kasbah Taourirt, ktorý sa nachádza priamo v centre mesta. Najskôr som si ho pozrela zo zadnej strany. Odtiaľto je krásne vidno hlinenú architektúru.

Kasbah je na rozdiel od ksaru opevnený dom, určený pre jednu vládnucu rodinu. Podľa ústnych tradícií bol kasbah Taourirt prvýkrát postavený v 17. storočí bohatou miestnou berberskou rodinou a patril medzi prvé veľké stavby tohto typu v regióne. Najväčšiu slávu zažil v 19. storočí, keď sa stal sídlom klanu El Glaoui, jedného z najmocnejších rodov južného Maroka. Rodina tu žila až do roku 1956, keď Maroko získalo nezávislosť od Francúzska.

Kasbah mal strategický význam, pretože sa nachádzal na dôležitej obchodnej trase medzi Saharou a severom Maroka. Po páde moci El Glaouiovcov sa však stavba postupne vyľudnila, obsadili ju squatteri a začala rýchlo chátrať. Až neskôr sa ju s pomocou UNESCO podarilo čiastočne zrekonštruovať a dnes je otvorená ako historická pamiatka. Zaujímavosťou je, že niektoré neobnovené časti sú dodnes obývané miestnymi rodinami.

Za bránami kasbahu sa nachádza vonkajšia časť s niekoľkými nádvoriami a terasami, a potom vnútorný labyrint úzkych chodieb a miestností. Práve tam sa mi podarilo úplne sa stratiť. Nikto nikde, žiadne značenie, len hlinené steny a chodby, ktoré sa na seba podobali. Reálne som nevedela nájsť východ, až kým ma nezachránil jeden párik, ktorý som stretla.

Z najvyššej prístupnej časti kasbahu je nádherný výhľad na mesto s jeho typickou rozprávkovou architektúrou…

…a z druhej strany na zelenú oázu a pohorie Atlas, ktoré sa dvíha nad mestom.

Aj kasbah Taourirt sa objavil v niekoľkých filmoch, vrátane Gladiátora a Prince of Persia, a vďaka svojej autentickosti patrí medzi najlepšie zachované historické stavby v Ouarzazate.

Po prehliadke kasbahu som sa presunula späť k stanici CTM. Keďže som mala lístok až na 16:00, zašla som do reštaurácie priamo v budove stanice. Veľmi príjemné prostredie aj jedlo.

Návštevu Ouarzazate a kasbahu Taourirt určite odporúčam. Môžete nasledovať moje kroky, alebo si môžete urobiť pohodlný výlet a objednať si tento 22€ zájazd z Marakéšu. Stihnete si pozrieť dokonca až dva krásne kasbahy. Prípadne si môžete požičať auto cez odporúčanú stránku DiscoverCars a naplánovať si výlet po svojom.

Ja som počkala na autobus, ten prišiel našťastie načas. Počas jazdy som najskôr obdivovala púšť a neskôr bol vidieť krásny západ slnka. Do cieľového mestečka Tinghir som dorazila už po tme.

To, čo som zažila v meste Tinghir a v nádherných púštnych oázach, opisujem v ďalšom článku.