Tak, po Marrakéši a horských berberských dedinkách v Atlase som sa pohla do rozprávkovej predsaharskej oblasti. Mojím prvým cieľom bol ksar Aït Ben Haddou.

Dlhšie som sa rozhodovala, ako sa sem dostanem a zo všetkých možností bola pre mňa najoptimálnejšia práve organizovaná tour. Ale.. využila som len dopravu. Z Marrakéša sa sem dá ťažko dostať hromadnou dopravou, našťastie existujú tieto organizované zájazdy. Zakúpila som si teda jednodenný zájazd a nechala som sa sem pohodlne priviezť. Ak nemáte dostatok času, potom bude pre vás tento 22€ zájazd tiež vhodný, pretože si za deň stihnete pozrieť dva kasbahy a privezú vás späť do hotela v Marakéši. Ak si chcete požičať auto, môžete tak urobiť na tejto odporúčanej stránke DiscoverCars.

Po ceste treba prekonať pohorie Vysokého Atlasu, a potom sa klesá do údolia, kde sa začína objavovať typická predsaharská krajina a architektúra spočívajúca v tzv. ksaroch a kashby. Ksary sú opevnené dediny pre viaceré rodiny, s obydliami, sýpkami a mešitou  a kasby sú pevnosti alebo opevnené paláce pre vládnuce rodiny.

Zaujímavé je, že táto púšť je vo výške cca. 1270 mnm, čiže keď sa prejde cez Atlas, nadmorský výška už priveľmi neklesá. Pri horskej ceste sme často videli postávať mužov v typickom berberskom oblečení, Djellaba, doslova uprostred ničoho. Maročania Diellaby nosia stále a v každom ročnom období.

Keď sme prišli na miesto, povedala som sprievodcovi, že sa teda odpájam, a išla som sa ubytovať do vopred zarezervovaného ubytovania La Baraka Auberg s dobrými raňajkami a bazénom. Toto je veľmi obľúbené ubytovanie v dedine. V blízkosti Ait Ben Haddou sa nachádza len okolo 40 ubytovaní, celú ponuku si môžete pozrieť na tomto odkaze. Ak teda chcete pri Ait Ben Haddou ostať aj na noc a máte vyhliadnuté ubytovanie, s jeho rezerváciou radšej nečakajte.

V Ait Ben Haddou som chcela ostať z dôvodu, že som si chcela tento krásny ksar pozrieť sama. Vďaka svojej polohe a farbe hlinených stavieb patrí totižto medzi najfotogenickejšie miesta Maroka, pričom najkrajšie vyzerá pri východe a západe slnka, keď sa celé opevnené mesto sfarbí do odtieňov oranžovej a červenej.

Prvý večer som sa išla iba najesť skvelého zeleninového tajine. Hlavná prehliadka miesta ma čakala ale až na druhý deň. Ráno som začala pohľadom na ksar pri východe slnka na vyhliadke pri dedine. Miesto som mala skoro celé sama pre seba. Spoločnosť mi robili len psy, ale našťastie neboli agresívne.

Ksar Aït Ben Haddou je opevnená hlinená osada, postavená z tradičnej zmesi hliny, slamy a dreva, typickej pre berberskú architektúru tejto oblasti. Nachádza sa na starobylej karavánovej trase, ktorá v minulosti spájala Saharu s Marrakéšom a slúžila obchodníkom so soľou, zlatom a korením.

Rieka Ounila, ktorá preteká popod ksar, je väčšinu roka suchá, ale počas silných dažďov dokáže spôsobiť vážne poškodenia stavieb, preto je nevyhnutná ich pravidelná údržba. Keď je suchá, dá sa cez jej koryto prejsť až k ksaru.

Cez deň som sa išla pomotať po uličkách. Najstaršie časti ksaru pochádzajú už z 11. storočia a celý komplex je postavený technikou pisé, teda z udusenej hliny, ktorá výborne izoluje pred extrémnymi teplotami. Osadu tvorí niekoľko opevnených domov kasieb, ktoré sú obohnané hradbami, pričom v minulosti tu nechýbala mešita, verejné sýpky ani cintorín.

Práve krehkosť hlinených stavieb je dôvodom, prečo si ksar Aït Ben Haddou vyžaduje neustálu starostlivosť, inak by sa rýchlo rozpadol. Tento ksar si zachoval architektonickú autentickosť vzhľadom na konfiguráciu a materiály, a preto je od roku 1987 zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Považuje sa za jeden z najlepšie zachovaných príkladov tradičnej architektúry južného Maroka.

Väčšina pôvodných obyvateľov sa presťahovala do modernejšej dediny na druhej strane rieky a priamo v ksare žije už len niekoľko rodín, ktoré sa podieľajú na jeho ochrane.

Vstup do ksaru je bezplatný. Aït Ben Haddou sa stal aj jednou z najznámejších filmových kulís na svete – natáčali sa tu filmy ako Gladiator, Prince of Persia, Lawrence of Arabia, Alexander či Múmia, ale aj seriály Game of Thrones či The Crown.

Západ slnka som si pozrela z najvyššieho bodu. Zhora je pekný kruhový výhľad. Odtiaľto pekne vidno ksar, okolitú púšť, vyschnuté koryto rieky a modernejšiu dedinku, kde sú aj reštaurácie a ubytovania.

Vyspala som sa tu ešte jednu noc a na druhý deň som zamierila smer Tinghir, ale s prestávkou v mestečku Ouarzazate, aby som si pozrela ešte jeden krásny kasbah.