Súčasťou marockej mafie zameranej na turistov sú podvody spojené s odvetvím kože, konkrétne sa jedná o starodávne tradičné garbiarne na farbenie kože, tzv. tanneries. Najznámejšie garbiarne sa nachádzajú vo Feze, menej známe sú v Marakéši. V Marakéši som sa tejto oblasti chcela úplne vyhnúť, pretože som o nej v recenziách čítala zlé veci.

Bol to môj druhý deň v Maroku a pozerala som si pamiatky. O všetkých pamiatkach a zaujímavých miestach som napísala v tomto článku. Pri bráne krásnej islamskej školy Ben Youssefa ma odchytil mladý chalan so zlatými zubmi, ktorý posedával na múriku a ukázal mi vstup, keďže som si nebola istá, kadiaľ sa presne vchádza. Tým si získal moju dôveru.

Keď som si islamskú školu pozrela, chalan bol stále pred vchodom. Spýtal sa ma, či viem, že dnes je v meste celkom výnimočný trh. Že ľudia z hôr z celého okolia prišli do mesta, aby predstavili svoje kožené remeselné výrobky. Že ma tam samozrejme nebude vodiť, len mi ukáže smer. Po krátkom váhaní som sa rozhodla, že sa teda idem pozrieť. Veď prečo nie. (Ak by mi povedal o tanneries, okamžite by som mu povedala NIE).

No a v tomto momente som sa dostala do rozohranej hry starej známej, pre mňa vtedy teda ešte neznámej, turistickej mafie. Ako som spravila pár krokov smerom, ktorý mi ukázal, znovu za mnou pribehol a nadšene povedal, že práve išiel okolo pán, ktorého pozná, a ktorého rodičia robia na trhu. Že on pôjde so mnou a ukáže mi cestu. Už tu som začala tušiť, že je dačo zle, lebo týchto náhod začalo byť zrazu akosi priveľa. Ale išla som. Podivný pán išiel na bicykli niekoľko metrov predo mnou. Sledujem GPS, videla som, že sa približujeme do okrajovej zóny mediny. A zrazu sa mi na mape zobrazili spomínané tanneries :O

Táto štvrť vyzerala veľmi zle. Bola súčasťou mediny, ale pôsobilo to tu veľmi nepríjemne a nebezpečne. Zrazu som si uvedomila, že navôkol sú samí muži a žiadne ženy. Všetci na mňa pozerali. Situáciu som vyhodnotila tak, že sa musím z tohto miesta čo najskôr dostať.

V tom sa pán na bicykli zastavil a ukázal na úzku uličku, do ktorej som mala zabočiť. Tam som sa zasekla. Hovorím mu, že nejdem. On ostal nervózny. Pýtal sa ma prečo, že tam sa spracováva koža. Už žiadny trh nespomínal. V tom z tejto úzkej uličky vyšiel tretí spojenec, starší pán v bielom habite s mätou (dáva sa pod nos pri návšteve tanneries, keďže je tam strašný smrad). Toto mal byť akože môj sprievodca, ktorý ma mal previesť procesom farbenia kože. Celé okolie na mňa tlačilo, aby som vošla do tej uličky. To už som sa riadne bála. Zrazu sa na mieste objavil aj pôvodný zlatozubý chalan, ktorý ma na to celé naviedol. Stála som na tej väčšej prašnej ulici a srdce mi bilo o závody. Len som stále rozmýšľala, ako odtiaľ uniknem.

V tom som zbadala dvoch turistov, ktorých ďalšia mafiánska partička už viedla do obchodu s koženým tovarom. Trochu mi odľahlo.

Neskôr som zistila, že ich hra je totižto takáto. Odchytia si väčšinou jednotlivcov alebo maximálne páry, ktorým povedia o výnimočnom trhu, ktorý sa koná len teraz. Ďalší člen dovedie ľudí do tejto nebezpečnej zóny s garbiarňami, kde si ich preberie ďalší člen, ktorý im to poukazuje. Potom sa na mieste zjavia všetci traja a dovedú turistov do obchodu s koženými produktami stále v tejto nebezpečnej štvrti. Tieto partičky sú už dohodnuté s majiteľmi obchodov. Keď sú ľudia nalákaní do obchodu, všetci pracovníci obchodu ostanú agresívni a donútia ľudí kúpiť extrémne predražené produkty. Je to viacmenej výpalné voči ich agresívnemu správaniu v obchode. Ak chcete z obchodu odísť, jednoducho musíte zaplatiť. Ale tuto to ešte nekončí. Vonku pred obchodom čaká na podvedených turistov ešte aj pôvodné trio, ktoré samozrejme tiež agresívnym spôsobom vyžaduje peniaze za „sprievodcovské služby“. Zdeptaní ľudia im to zaplatia, pretože sú vystresovaní a jediné, čo chcú je, aby sa dostali z tohto miesta a z tejto situácie.

No a vráťme sa ku mne. Stojím teda na rohu úzkej uličky, je na mňa vyvíjaný nátlak a vidím turistov. Kričím na všetkých tých chlapov, že aha tam sú turisti, idem za nimi. Aspoň na chvíľu som sa začala cítiť bezpečnejšie. Ešte nič netušiaci turisti zabočili do obchodu. Ja za nimi. Len problém (resp. šťastie) bol v tom, že moje mafiánske trio nemalo dohodu s daným obchodom. Jeden predavač ma začal dosť nepríjemným krikom z obchodu vyháňať. Ale vonku pred dverami ma čakali moji traja „kamaráti“, ktorým to moc v mojom prípade nevychádzalo. Reálne som do tanneries nevkročila, takže mi nemohli „účtovať“ za sprievodcovské služby a ani ma nepriviedli do dohodnutého obchodu. Celá situácia bola ale veľmi strašidelná. Začala som sa fakt báť, a bolo to na mne aj patrične vidno. Začala som dokonca aj plakať.

V tom prišiel za mnou majiteľ toho obchodu. Bol ku mne milý. Od toho momentu sa tí agresívni predavači v obchode zmenili na anjelov. Dodnes vlastne nechápem, čo sa stalo. Ten majiteľ mi tam začal rozprávať, ako funguje polícia v Marakéši, že je tam veľa policajtov v civile, že sa nemám báť, a že som natrafila na zlých ľudí (on bol ale toho súčasťou, len iného spolku). Povedal mi, aby som to nabudúce jednoducho nahlásila.

Ukázal mi z obchodu garbiarne, tak som spravila aspoň jednu fotku na pamiatku na túto šialenú situáciu. Mala som ešte stále šokový stav, a pýtam sa ho, či ma moji traja „kamaráti“ ešte stále čakajú vonku. Vyšiel so mnou von a nejakí chlapíci pred obchodom mu ukázali, že už dávno odišli. Tak som sa poďakovala, nasadila rýchle tempo a čo najrýchlejšie som sa dostala do bezpečnejšej časti mediny medzi ostatných turistov.

Poučenie: Ak vás v Marrakéši ktokoľvek osloví a bude vám spomínať výnimočný miestny trh, jedná sa o podvod. Nereagujte na to, prípadne rovno zavolajte políciu. Ako som sa na druhý deň od sprievodcu počas výletu k vodopádom Ouzoud dozvedela, v Maroku je dokonca trestné sprevádzať turistov bez oficiálneho sprievodcovského preukazu. Hrozí za to niekoľko dní basy. Nikto vás nemôže sprevádzať dokonca ani k hotelu, ak ho neviete nájsť.

Dúfam, že títo ľudia v budúcnosti v Marakéši prestanú pôsobiť. Mne sa našťastie nič nestalo, a neprišla som ani o jeden marocký dirham, ale neskôr som čítala a počula aj osobne veľmi nepríjemné príbehy. Maroko je síce zaujímavá krajina, ale treba tu byť stále ostražitý.
Ak chcete predísť takýmto situáciám alebo sa chcete cítiť v Marakéši komfortnejšie, potom vám radšej odporúčam prehliadku mesta so sprievodcom v malých skupinkách. Tieto prehliadky sú dokonca aj veľmi lacné. Dozviete sa veľa zaujímavých informácií a hlavne budete chránení od agresívnych predavačov a turistickej mafie, ktorá v meste stále pôsobí.

Konkrétne odporúčam pozrieť tieto dve prehliadky cez GetYourGuide, v rámci ktorých uvidíte väčšinu pamiatok Marakéša.

1. 3-hodinová prehliadka zahŕňa námestie Jemaa el Fnaa, školu islámu Ben Youssef, záhrady Secret Gradens, medinu a prehliadku najznámejšieho souku Semmarine.
2. 4-hodinová prehliadka zahŕňa mešitu Koutobia, hrobky Saadskej dynastie, židovskú štvrť, palác Bahia a medinu.